Urbánny geograf: Bratislava má našliapnuté stať sa metropolou so 700-tisíc obyvateľmi

O Slovensku a jeho sídelnej štruktúre rozpráva Martin Šveda triezvo, porovnáva ho so západnou Európou, ktorú máme ešte v čom dobiehať. Tvrdí, že Bratislava má našliapnute stať sa metropolou so 700-tisíc obyvateľmi. Predmestia hlavného mesta nebudú len nocľahárne, ak budú hustejšie a polyfukčné.

Nastáva už v Bratislave renesancia mestského bývania s množstvom nových developerských projektov či sa ľudia stále viac budú sťahujú do predmestí kvôli vysokým cenám v meste?

V zásade k veľkému obratu v prospech miest nedošlo. Trend sťahovania sa na predmestia tu stále je. Dokonca aj v mestách, ktoré už majú viac ako pol storočia suburbanizácie za sebou. Vizionári vtedy hovorili, že to je len dočasný trend, že trh sa postupne saturuje a prevládnu negatívne dôsledky bývania na predmestí. V skutočnosti sa americké či západoeurópske predmestia stále rozrastajú. Tá príťažlivosť bývania na predmestiach je asi taká silná, že ani príťažlivejšie bývanie v meste ju nebude vedieť zvrátiť. Hoci, pre niektorých ľudí to môže byť zlomový bod. Na druhej strane, cena bývania v Bratislave nie je stále dostupná pre strednú vrtsvu obyvateľov, ktorej preferencie v bývaní sú práve hnacím motorom suburbanizácie.

Prečo práve stredná vrstva sa sťahuje z mesta?

Pretože títo ľudia potrebujú istý štandard bývania, ale mesto im ho za rozumnú cenu nevie poskytnúť. Cenovky v niektorých projektoch v Bratislave od štyroch tisíc vyššie, nie sú bývanie pre strednú vrstvu, hoci sú to moderné a slušné byty.

Mesto aj štát chcú viac investovať do skvalitňovania cestnej infraštruktúry, plánujú budovať záchytné parkoviská a podporiť železničnú dopravu. Nepodporí to rozvoj suburbanizácie?

Iste, suburbanizácia vždy išla ruka v ruke s rozvojom dopravy. Keď sa postavia rýchlejšie a širšie cesty, tak bude pokračovať do vzdialenejších oblastí. V USA je to dobre viditeľné. Od rozvoja metra až po diaľnice. Rýchlejšia doprava posúvala predmestia ďalej od mesta. Existuje však hraničný limit, ktorý sú ľudia ochotní stráviť denne dochádzaním. U nás je to možno od 40 minút do hodiny, v USA až do dvoch hodín. Je to teda dvojcestné. Nová výstavba si vyžaduje kvalitnejšiu infraštruktúru, ale keď ju dostane, podporí to ďalšiu výstavbu.

V Bratislave je to kde viditeľné?

Budeme toho svedkami pri rýchlostnej ceste R7. Tá sprístupni na dochádzanie nové teritória smerom na Žitný ostrov, ktoré boli doteraz v tieni lebo doprava z nich bola komplikovaná. Navyše pôda je tam stále lacná.

Práca z domu nezmení pohľad na dochádzanie?

Možno áno, i keď sa to dá ťažko predpovedať. Ľudia možno budú ochotní dochádzať z väčšej vzdialenosti, ale nie na dennej báze.

Väčšina obyvateľov na Slovensku síce žije v mestách, ale podstatou sme stále vidiecka spoločnosť. Znamená to, že sme ako “sedliaci” v meste a každý túži po vlastnom dome so záhradou?

Skôr nám chýba skúsenosť so životom na predmestí. Buď žijeme v meste alebo na dedine, nič medzi tým. Stále nám tu chýba predmestská krajina, ktorá je bežná v západnej Európe či v USA. To predmestie má svoje špecifiká. Je iné ako vidiek aj ako mesto. Predmestie má istú hustotu zaľudnenia, štýl zástavby, identitu.

Ivanka pri Dunaji je predmestie či dedina?