Udržať priazeň voličov je čoraz drahšie. Až miliardu eur má stáť dotovanie cien plynu a tepla

Slovenská vláda čelí neľahkej úlohe znížiť deficit verejných financií na hodnotu troch percent. Tento cieľ je obzvlášť náročný kvôli plošnému rozdávaniu peňazí. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť varuje, že dotovanie cien plynu a tepla môže štátny rozpočet počas nasledujúcich dvoch rokov stáť až jednu miliardu eur. Tento náklad je dôsledkom očakávaného rastu cien plynu na holandskej burze.

Vláda sa pripravuje na tento scenár zavedením adresnej pomoci. Minimálne podľa slov premiéra Roberta Fica (Smer) na tom pracuje ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas). Problémom však je, že snahu zaviesť adresnú pomoc mali aj všetky predchádzajúce vlády, no v realite sa tak nestalo. Dôvodom sú dva hlavné faktory: prvým sú chýbajúce dáta o ľuďoch žijúcich v energetickej núdzi, druhým faktorom je politický záujem – plošná pomoc prináša oveľa viac hlasov než adresná.

Dotácie môžu rásť

„Je veľmi pravdepodobné, že vláda počas tohtoročnej jesene bude čeliť otázke, či a do akej miery bude pokračovať v plošných dotáciách cien plynu a tepla aj v predvolebnom a volebnom roku. Na rozdiel od tohtoročných nákladov, ktoré sa odhadujú na 370 miliónov eur, by to znamenalo potrebu nájsť dodatočné zdroje až do výšky jednej miliardy eur,“ upozorňuje Zuzana Múčka, analytička Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Vo zverejnenej analýze sa tiež predpokladá, že dotácie na budúci rok môžu vzrásť na 580 miliónov eur a v roku 2026 dosiahnu 420 miliónov eur.

V prípade, že sa Slovensku podarí obnoviť dovoz lacného ruského plynu, môže byť tento vývoj iný a ceny môžu nakoniec klesnúť. Ide však o menej pravdepodobný scenár. Pri pohľade do minulosti sa očakávané výdavky nemusia zdať vysoké. Slovensko len v roku 2023 minulo na pomoc s drahými energiami tri miliardy eur. V tom čase však krajina dokázala získať prostriedky z európskych finančných trhov za veľmi výhodných podmienok. Vďaka zásahom Európskej centrálnej banky boli v tom čase realitou dlhopisy s negatívnymi úrokmi.

V súčasnosti takáto pomoc neexistuje. Finančné trhy tlačia Slovensko k dosiahnutiu trojpercentného deficitu. Udržanie štedrej pomoci na podporu cien energií je možné len za cenu ďalšieho zvyšovania daní. Aktuálne sa diskutuje o možnom zvýšení daní z nehnuteľností.

Firmy nemajú nárok

Cena plynu pre domácnosti je stanovovaná Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Tento úrad zohľadňuje takzvané futures ceny plynu a ich cenový vývoj od októbra predchádzajúceho roka do júna aktuálneho roka. Z pohľadu koncového spotrebiteľa tvorí cena komodity približne 60 percent z celkovej ceny na faktúre. Zvyšok tvoria poplatky napríklad za prepravu a skladovanie. Výslednú cenu potom štát znižuje dotáciami. Domácnosti tak platia za jednu MWh 25 eur namiesto trhových 37 eur.

Firmy nemajú nárok na takúto pomoc od štátu. Väčšina z nich uzatvára dlhodobé kontrakty. Aktuálne zdražovanie plynu môže mať podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť negatívny vplyv na výrobu firiem v roku 2026 prostredníctvom zvýšených nákladov. Slovenská ekonomika je pritom už dnes výrazne menej konkurencieschopná kvôli vysokým daniam. Situácia sa navyše zhorší v apríli, keď sa začne uplatňovať transakčná daň. Výsledkom toho je slabý prílev zahraničných investícií. Práve príchod nadnárodných koncernov viedol v Poľsku k prudkému rastu platov, pričom priemerná mzda v roku 2024 dosiahla 1 967 eur, zatiaľ čo na Slovensku bola len 1 524 eur.

Nebude to jednoduché