Účet za obchodnú vojnu s Ruskom: Slovenská ekonomika príde o 3,5 miliardy eur

Hlúčik v krčme sediacich chlapov si živo vymieňa názory. V hlučnej vrave zaznejú všelijaké vety. „Nie je rozumné dodávať zbrane Ukrajine. Príde tuhá zima, dodávky ruského plynu sa zastavia a slovenská ekonomika skolabuje.“ Na pravidelné dodávky strategickej suroviny je odkázaný najmä chemický priemysel. Pár týždňov dozadu z dôvodu vysokých cien plynu varovala pred hrozbou presunu fabrík z východnej Európy dokonca aj automobilka Volkswagen.

Zamyslenie nad negatívnymi dôsledkami odstrihnutia sa od ruských energií preruší protiargument. „Keď nepomôžeme Ukrajine, sme ďalší na rade a Moskva nás ovládne podobne ako v 1968.“ Nasledujú úvahy o tom, či Slovákom nebude náhodou lepšie pod Rusmi a minimálne energie budú oveľa lacnejšie. Lenže ani tento názor sa nestretáva so všeobecným súhlasom. Podľa časti chlapov sa dnes žije na Slovensku dobre, návrat Rusov krajine nič pozitívne neprinesie a obavy z nedostatku tepla v zime sú prehnané. Dedinčania si vedeli s chladnými mesiacmi poradiť dávno predtým, ako im zaviedli plyn, a aj dnes sú popri mnohých domoch naukladané kopy dreva na kúrenie.

Táto voľne prerozprávaná diskusia je typickým obrazom rozdelenej slovenskej spoločnosti. Na jednej strane stojí nekritický fanklub ruského prezidenta Vladimira Putina. Na druhej ľudia podporujúci Ukrajinu. Obidve skupiny majú tendenciu vidieť prebiehajúci vojenský konflikt vlastnou optikou. Zástancovia ruskej politiky vidia v západných sankciách dôvod obrovskej chudoby na Slovensku. Podporovatelia ukrajinského práva na obranu zasa zvyknú podceňovať dôsledky pretrhaných slovensko-ruských obchodných väzieb.

Čo hovoria dáta

Vojna za východnými hranicami začala na jar tohto roku. Pri pohľade na dáta slovenský hospodársky rast dosiahol v prvom kvartáli 2,9 percenta HDP. V druhom spomalil na 1,3 a treťom na 1,2 percenta HDP. Vo všetkých prípadoch ide o medziročné porovnanie a údaje sú od Európskeho štatistického úradu. Pri porovnaní s inými európskymi krajina sa domáca ekonomika drží na chvoste rebríčka.

Počas prvých troch mesiacov tohto roka vzrástla napríklad portugalská ekonomika o 12 percent. To bol približne štvornásobne rýchlejší hospodársky rast ako na Slovensku. V druhom kvartáli bolo ekonomickým tigrom Írsko, jeho ekonomika stúpla o 10,8 percenta HDP. Slovenská ekonomika podala druhý najhorší výkon a HDP stúplo len o 1,3 percenta. V rámci dvadsaťsedem člennej Európskej únie dopadlo horšie len Estónsko, ktorého výkon stúpol o 0,3 percenta.

Prvé varovania pred hrozbou recesie sa objavili v lete. Analytici začali predikovať ekonomický pokles potom, ako prudko vyleteli ceny elektriny a plynu. Lenže reálne môže tento rok v recesii skončiť len Lotyšsko. Jedine v tejto krajine ekonomický výkon v treťom štvrťroku klesol, a to o 0,4 percenta HDP. Za recesiu sa považuje pokles počas dvoch po sebe nasledujúcich kvartálov. Preto tento rok sa to týka len Lotyšska. A aj to len v prípade, že ekonomický výkon krajiny bude záporný aj v poslednom tohtoročnom kvartáli.

Zvyšných dvadsaťšesť členov Európskej únie v treťom kvartáli rástlo. Najviac Cyprus o 5,4 percenta HDP. Zaujímavosťou je, že v časoch extrémne drahých energií, malo rast nad tri percentá HDP až desať členov Európskej únie.