S partnerkou a lektorkou Advance Institute Henrietou Tulejovou sme sa rozprávali o financovaní zdravotníctva a o tom, že pre jeho lepšie fungovanie je nevyhnutné doň investovať viac zdrojov. Rovnako upozornila na to, že nie je dôležitý počet zdravotných poisťovní v systéme, ale to, či dokážu zabezpečiť dlhší a zdravší život občanom.

Čo je dôvodom stratovosti štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne a štátnych nemocníc na Slovensku?

Kontinuálne problémy Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ako aj dlh nemocníc poukazujú na širší problém, ktorý je dlhodobý. Je ním nedostatok zdrojov v slovenskom zdravotníctve. Ak by sme dávali v prepočte na jedného poistenca toľko peňazí ako Česká republika, v systéme by bolo približne o dve miliardy eur viac, teda približne o 30 percent. V porovnaní so západnými krajinami dáva Slovensko menej aj v pomere k hrubému domácemu produktu. Napríklad, kým Česká republika dáva na zdravotníctvo 9,2 percenta HDP, Slovensko 7,2 percenta HDP. Ak ale chceme mať kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť a zdravších občanov, nestačí iba zvyšovať efektivitu, musíme aj navýšiť objem zdrojov.

Aké je možné riešenie?

Riešením by malo byť dofinancovanie celého sektora. Odvody nie je možné zvýšiť, lebo by sme zhoršili konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky. Ale to, kde je priestor na rast je platba štátu. Pre rok 2024 by bolo potrebné získať do zdravotníctva aspoň o 500 miliónov eur viac. To by bolo možné práve zvýšením platby za poistencov štátu zo 4,5 na 5,5 percenta priemernej mzdy spred dvoch rokov. V prepočte ide aspoň o 72 eur. Pre porovnanie, platba za poistencov štátu v Českej republike je pre rok 2024 aktuálne plánovaná na 86 eur.

Otázne je aj to, ako naložiť celkovo so štátnou zdravotnou poisťovňou. Jej podiel na trhu sa po reforma bývalého ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca po roku 2005 neustále znižoval. Kým v roku 2005 mala štátna zdravotná poisťovňa 64 percentný podiel na trhu, v roku 2022 to bolo 55 percent. Bolo by užitočnejšie pre poistencov VšZP, keby sa štát pokúsil pritiahnuť zahraničné „know-how“ a zvážiť vstup veľkého strategického partnera. Napríklad nejakú skúsenú zahraničnú poisťovňu. Peniaze, ktoré by štát takto získal, by bolo možné použiť na chýbajúce investície v zdravotníctve. Napadá mi hneď niekoľko príkladov: na digitalizáciu alebo centrálne call centrum pre poskytovanie poradenstva pre odľahčenie pohotovostí a urgentných príjmov. No nevyhnutnou podmienkou pre pritiahnutie zahraničného investora je, aby prostredie v zdravotníctve bolo stabilné, predvídateľné, a aby bolo financovanie dostatočné.

Pomohlo by štátnej poisťovni a zadlženým nemocniciam, ak by bol štát lepším regulátorom a kontrolórom v oblasti zdravotného poistenia?

Štát musí byť dobrým regulátorom a kontrolórom a zaistiť, aby mal každý občan Slovenska dostupnú, včasnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť podľa Ústavy SR. Túto úlohu zaň nedokáže robiť nik iný.

Môže štát robiť všetko? Poskytovať zdravotnú starostlivosť v nemocniciach, riadiť poisťovňu a zároveň regulovať celý zdravotný systém?

Na ministerstvách je veľa šikovných ľudí, ale vzhľadom na ich počet nemôžu robiť všetko. Kontrolovať aj riadiť taký obrovský kolos, akým je zdravotný systém. Musí to byť veľmi namáhavé, a preto to niekedy nefunguje dobre. Bývalý britský premiér Tony Blair tvrdil, že štát by mal kormidlovať, nie veslovať.

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa