Ak nový americký prezident zrealizuje plány na obchodnú vojnu tak, ako ich navrhol v predvolebnej kampani, na svete nebude mnoho krajín, ktoré sa vyhnú negatívnym následkom. Najväčší diel problémov sa prirodzene dotkne čínskej ekonomiky.
Druhá najväčšia ekonomika sveta momentálne čelí clám vo výške 7,5 až 25 percent podľa druhu tovarov. Napriek tomu je jej export do Spojených štátov vyšší, ako keď D. Trump zaviedol clá. Avšak navýšenie ciel na 60 percent situáciu radikálne mení.
Čína v roku 2023 vyviezla do USA tovary v hodnote 500 miliárd dolárov. Podľa výpočtov Oxford Economics by 60-percentné clá mohli spôsobiť až 70-percentný prepad čínskeho exportu. To by mohlo viesť k poklesu ekonomického rastu v krajine o 2,5 percentuálneho bodu.
Čína je však vo veľmi zraniteľnej situácii, a tak by vláda ekonomiku zachraňovala novými stimulmi. Napriek tomu by domáca ekonomika krátkodobo aj dlhodobo výrazne utrpela. Keďže je svet globálne prepojený, problémy v Číne by sa prejavili aj v krajinách, ktoré do nej exportujú. Výnimkou by nebolo ani Slovensko.
Štáty tak nezasiahnu len nové americké clá, ale aj nižší dopyt z ostatných krajín, ktoré vyvážajú do USA. Celý globálny dodávateľský reťazec by sa dostal pod tlak, keďže Spojené štáty importujú tovary v hodnote troch biliónov dolárov ročne, čo je 12 percent globálneho exportu.
Obchodné vojny prichádzajú, na autá obzvlášť. Slovensko na ne môže doplatiť najviac
Prvotný vplyv Trumpových ciel by sa tak dotkol všetkých väčších exportérov do Číny a USA, najmä európskych krajín. Írsko smeruje takmer 30 percent vývozu do USA, čo by z neho spravilo krajinu s najväčšími stratami.
Nasledovalo by Česko, ktoré je závislé aj od Číny. Na treťom mieste by skončilo Slovensko, ukazujú výpočty dánskej priemyselnej komory Danish Industry.
Najväčší krátkodobý pokles by zaznamenala celá európska ekonomika v roku 2027, a to na úrovni 2,5 percentuálneho bodu. Z dlhodobého hľadiska by sa straty pohybovali na úrovni 1,7 percentuálneho bodu.
Česko a Slovensko by však stratili najviac, keďže ich strata by dosiahla viac ako tri percentuálne body HDP v roku 2027, pričom neskôr by sa aspoň čiastočne zmiernila.
Pre Slovensko by to podľa výpočtov Danish Industry znamenalo stratu HDP na úrovni štyroch miliárd eur. V prepočte na obyvateľa by to predstavovalo stratu viac ako 600 eur, čo je pre štvorčlennú rodinu až dvetisíc eur.
Ak by sa tieto predikcie naplnili, Trumpova politika by znamenala väčšie straty životnej úrovne Slovákov než aktuálny konsolidačný balíček. Je však takmer isté, že najbližšie tri roky prinesú nové konsolidačné balíčky, čo znamená, že celková suma nakoniec presiahne náklady na Trumpove clá.
Pozitívom môže byť, že niektoré inštitúcie očakávajú nižší vplyv plne zavedených ciel na ekonomický rast v eurozóne. Rovnako by ostatné krajiny mohli potenciálne nahradiť čínsky export do USA. Ten je však taký lacný, že to nebude jednoduché.
„Myslím si, že sa v Európskej únii zapotíme, pretože nevieme byť takí draví, ako bude administratíva nového amerického prezidenta," upozornil Robert Fico. Má pravdu, Slovákov čakajú veľmi náročné roky, a to s výrazným prispením vlády sociálnych demokratov.
