Americký prezident Donald Trump má ambíciu získať kontrolu nad celou západnou pologuľou. Dominancia v arktickom regióne bude pre dosiahnutie tohto cieľa kľúčová. Ukrýva totiž bohaté ložiská nerastných surovín a nádejné nové obchodné trasy. Hlavným pilierom Trumpovej stratégie bude posilnenie domáceho lodiarenského priemyslu, ku ktorému sa chce dopracovať spojením komerčnej a vojenskej zložky sektora.
V súčasnosti má Amerika 185 námorných obchodných lodí, no Čína až 5 500. Keby Peking obmedzil Spojeným štátom prístup k svojej flotile, dokázal by teoreticky ochromiť celú americkú ekonomiku. Čína má okrem toho moc zablokovať najdôležitejšie dodávateľské reťazce vedúce cez Juhočínske more. Keďže práve komerčné flotily sú do veľkej miery zodpovedné za zásobovanie americkej armády, takýto krok má potenciál paralyzovať akékoľvek budúce vojenské operácie USA.
Spojené štáty tak chcú oslabiť dominantné postavenie Číny, ktorá vyrába väčšinu kontajnerových lodí. Ich nový plán možno chápať ako ďalšiu etapu Trumpovej globálnej ekonomickej a obchodnej vojny. USA totiž plánujú námorným prepravcom s čínskymi loďami účtovať za používanie amerických prístavov nový poplatok. Ak tento návrh prejde, firmy budú musieť platiť miliónové poplatky. V ohrození je aj svetový obchod ako taký.
Kráľ z východu
Číne sa už v rámci lodného staviteľstva podarilo predbehnúť aj Južnú Kóreu, ktorá sektoru dlho kraľovala. V roku 2024 pochádzalo z čínskych lodeníc až 81 percent všetkých novovyrobených kontajnerových lodí. Vyplynulo to z údajov spoločnosti Veson Nautical, ktorá monitoruje námorný obchod. V segmente nákladných lodí dosahovali čínske lode 75-percentný podiel.
Čína expanduje aj v energetickom sektore. V oblasti prepravy skvapalneného ropného plynu (LPG) má už 48-percentný podiel na trhu, čím prekonala Južnú Kóreu so 46 percentami. Tá si zatiaľ udržala vedúce postavenie iba v sektore LNG tankerov. O dominantné postavenie sa Číne postarali najmä čínske banky a leasingové spoločnosti, ktoré ponúkajú atraktívne možnosti financovania. Svoje spravili aj kvalitnejšia výroba a konkurencieschopnejšie ceny v porovnaní s juhokórejskými lodenicami.
Nákladné novinky
V prejave pred Kongresom ohlásil D. Trump vytvorenie nového úradu pre lodné staviteľstvo, ktorý za účelom oživenia tohto sektora v USA vytvorí špeciálne daňové stimuly. Jeho ďalšími úlohami bude reformovať verejné obstarávanie, zvýšiť dopyt, odstrániť prekážky v oblasti konkurencieschopnosti amerických lodeníc a prilákať investície.
Okrem toho vláda navrhuje vyberať pri využívaní amerických prístavov vysoké poplatky od námorných dopravcov, ktorí na prepravu tovaru využívajú čínske lode. Táto suma sa môže v prípade čínskych prevádzkovateľov vyšplhať až na milión dolárov za loď. Nečínske spoločnosti, ktoré používajú čínske lode, by po novom mohli podľa návrhu platiť za každý vstup do amerického prístavu až 1,5 milióna dolárov.
Opatrenia na zníženie čínskej dominancie zahŕňajú aj nové obmedzenia na vývoz zo Spojených štátov. Spočiatku by muselo byť aspoň percento všetkých amerických exportov realizovaných pomocou lodí plaviacich sa pod americkou vlajkou. Počas siedmich rokov by tento podiel stúpol na 15 percent, pričom päť percent by museli tvoriť lode vyrobené v USA. Podľa platformy VesselBot bolo v roku 2024 až 21 percent všetkých amerických dovozov realizovaných pomocou čínskych plavidiel.
Obchodná apokalypsa
Flotilám veľkých námorných dopravcov hrozia vysoké finančné sankcie. Čínske lode tvoria 24 percent flotily svetovo najväčšieho námorného prepravcu MSC. Okrem toho si u čínskych lodeníc objednal až 92 percent nových lodí. „Ak tieto poplatky vstúpia do platnosti, ich následky budú obrovské,“ varoval riaditeľ firmy Soren Toft.
Podľa neho by mohli priemysel celkovo vyjsť na vyše 20 miliárd dolárov, čo by znamenalo dodatočné náklady 600 až 800 dolárov na každý kontajner. Tento nárast by dopravcovia mohli vykompenzovať obmedzením počtu zastávok v menších prístavoch, pričom by sa sústredili hlavne na veľké terminály. „Buď budeme musieť prehodnotiť naše trasy a obmedziť pokrytie, alebo tieto náklady prenesieme na spotrebiteľov,“ dodal S. Toft.
Mnoho prepravcov a prevádzkovateľov tvrdí, že by s radosťou kúpili alebo si prenajali obchodné lode postavené v USA, no americkým lodeniciam by trvalo desaťročia, kým by dokázali uspokojiť dopyt po kapacite. Zároveň by prístavné poplatky trestali firmy za investície do čínskych lodí, ktoré už uskutočnili. Čínska štátna lodiarska spoločnosť China State Shipbuilding Corp., ktorá eviduje najviac objednávok na svete, už v reakcii na plánované opatrenia obvinila Spojené štáty z porušenia pravidiel Svetovej obchodnej organizácie (WTO).
Podľa odborníkov by poplatky mohli poškodiť ekonomiku USA. Hrozí napríklad zvýšenie cien vývozu, presmerovanie obchodu do Kanady a Mexika, preťaženie veľkých prístavov a nárast globálnych nákladov na prepravu. „Ak by ste chceli rozbiť globálny obchod, toto je presne spôsob, ako to urobiť. Je to apokalypsa v obchodnom sektore,“ zhrnul situáciu pre agentúru Bloomberg uznávaný expert na lodnú prepravu John McCown.
Svetová lodná rada odhaduje, že nové poplatky by sa čochvíľa vzťahovali na 98 percent všetkých lodí prichádzajúcich do amerických prístavov. „To, čo navrhol USTR, nebude fungovať. Potrestá to amerických spotrebiteľov, podniky a najmä farmárov, zvýši ceny a ohrozí pracovné miesta,“ povedal pre portál CNBC jej riaditeľ Joe Kramek. Proti poplatkom sa ohradilo už vyše 300 obchodných združení na federálnej, štátnej a miestnej úrovni, ako aj stovky spoločností a jednotlivcov.
Podľa Koalície pre poľnohospodársku dopravu uvádza v súčasnosti neexistujú žiadne lode postavené v USA, ktoré by boli vhodné na medzinárodnú komerčnú lodnú dopravu poľnohospodárskeho tovaru. „Ak by boli k dispozícii za rozumnú cenu, americkí vývozcovia vrátane poľnohospodárov by už túto možnosť využívali,“ vysvetlil riaditeľ koalície Peter Friedmann.
Vývozcovia amerických poľnohospodárskych produktov podľa neho jednotne nesúhlasia s novým návrhom. „Nie sme proti cieľu, ale nie sme ochotní obetovať americké poľnohospodárstvo a komunity v celej krajine, ktoré by takýmto plánom utrpeli ekonomické straty alebo ešte horšie – stratili by schopnosť predávať poľnohospodárske produkty mimo našich hraníc,“ dodal.
Ďalšie dôležité správy
