Trump zvažuje zrušenie dane z príjmu. Nahradiť ju môžu clá alebo stará dobrá európska daň

Nastupujúci prezident USA v októbri naznačil, že krajinu môžu čakať najväčšie daňové zmeny za posledných takmer sto rokov. Má totiž ambiciózny plán.

„Keď sme boli inteligentnou krajinou, v 90. rokoch 19. storočia... vtedy bola krajina relatívne najbohatšia, aká kedy bola. Všetko bolo o clách. Nemala daň z príjmu,“ odpovedal Donald Trump na otázku, či by bolo možné upustiť od federálnej dane z príjmu. „Teraz máme dane z príjmu a máme ľudí, ktorí zomierajú. Platia dane, no nemajú peniaze na zaplatenie daní".

Myšlienka, že štát môže znížiť alebo úplne eliminovať dane z príjmu a nahradiť ich daňou zo spotreby, sa často objavuje v kruhu Trumpových ekonomických poradcov. Ide o zaujímavú a ekonomicky lákavú myšlienku.

Spojené štáty vyberajú dane z príjmu od ratifikácie 16. dodatku Ústavy v roku 1913. Dnes tieto dane tvoria väčšinu peňazí, ktoré prúdia do štátnej pokladnice. Asi 50 percent príjmov pochádza z daní z príjmu fyzických osôb, ktoré Američania platia zo všetkých svojich príjmov. Asi deväť percent federálnych príjmov odvádzajú právnické osoby.

Z ekonomického hľadiska sú však dane z príjmov škodlivé. Ľudia menej sporia, menej investujú, čo prináša nižší ekonomický rast. Na druhej strane spektra škodlivosti sú dane zo spotreby, ktoré poškodzujú rozvoj ekonomiky omnoho menej. Tie však v USA chýbajú.

Spojené štáty stále nedokázali pre rozpory na úrovni federálnej vlády a jednotlivých štátov implementovať daň z pridanej hodnoty. Sú jedinou rozvinutou krajinou, kde táto daň chýba. Jej určitú obdobu, daň z predaja, ktorú majú jednotlivé štáty a municipality.

Toto všetko by sa mohlo za prezidentovania Donalda Trumpa zmeniť. Jeho zámerom je totiž výrazne eliminovať dane z príjmu. Majú ich vyvažovať najmä clá na dovezené tovary. Tu však matematika nesedí.

Americká vláda získava na dani z príjmu dva bilióny dolárov ročne. Celkový import krajiny je však iba tri bilióny dolárov. Znamená to, že ak by mala vláda získať z ciel dva bilióny dolárov, clá by museli byť na úrovni okolo 70 percent.

Trumpov sen pokryť vládne výdaje clami nie je realistický. Navrhované clá na importy vo výške 20 či 60 percent by priniesli pre štátnu pokladnicu zhruba iba 200 miliárd dolárov. Clá by tak, pokiaľ nemajú byť prohibične vysoké, pokryli iba desatinu potrebnej sumy.

Tu sa môže americká vláda nechať inšpirovať Európou. „Po celé desaťročia sa konzervatívci vyhýbali DPH kvôli nebezpečenstvu, že skončia s DPH aj daňou z príjmu, čo je bežná situácia v socialistickej Európe. To je dôvod, prečo je ich ekonomika taká zlá,“ píše Nathan Lewis.

A dodáva: „Myslím si, že Trump testuje vody na oveľa dôležitejšiu reformu – úplné odstránenie federálnej dane z príjmu, fyzických aj právnických osôb, a jej nahradenie DPH so sadzbou pravdepodobne okolo 15 percent“.

DPH je totiž veľmi účinná daň. Ak chce štát zvýšiť daňové príjmy, najľahšie siahne na DPH, ako to ukazuje aj slovenská vláda. Jej využitie výrazne mení daňové príjmy. Napríklad na Slovensku tvorí zhruba tretinu rozpočtových príjmov, pričom dane z príjmov tvoria iba pätinu.

So zavedením DPH majú v USA ale problém aj mnohí konzervatívci, ako napríklad Casey Mulligan, bývalý ekonóm Bieleho domu za Trumpa, ktorý sa postavil proti spotrebným daniam. Sú totiž príliš úspešné pri získavaní peňazí.

Rozpočtový úrad Kongresu odhadol, že 5-percentná daň z pridanej hodnoty uvalená na širokú základňu tovarov a služieb by mohla v priebehu 10 rokov získať viac ako 3 bilióny dolárov. „Dôvod, prečo som proti, je, že spotrebná daň je príliš úspešná pri získavaní príjmov," povedal C. Mulligan. „Nie som si istý, či chcem, aby naša pokladnica bola taká plná".

Nezávisle od jeho názorov o daňových zmenách bude rozhodovať D. Trump a veľká prevaha jeho politických sympatizantov. Prvým krokom budú clá. Ak nevyjdú alebo sa ukážu ako problematické, v snahe o podporu ekonomického rastu môže krajina nakoniec zaviesť daň z pridanej hodnoty.

Tá má totižto jednu veľkú výhodu – automaticky navyšuje cenu importov. Tým, že Európa zaviedla DPH, automaticky zvýšila cenu importov z USA o zhruba 20 percent. Preto ju chce D. Trump dorovnať 20-percentnými clami. Tie však len sotva zostanú jednostranné.

Ak chce nový prezident skutočne zaviesť clá na importy bez politických a ekonomických vojen, musí zaviesť DPH.

„V devätnástom storočí mali Spojené štáty vysoké clá, spotrebné dane a žiadnu daň z príjmu. Bola to najúspešnejšia krajina toho storočia," dodáva N. Lewis. Tento výnimočný systém bude D. Trump možno chcieť už čoskoro zopakovať.