Trhlina v 70-ročnom partnerstve. Tvrdá lekcia od Saudskej Arábie je pre Washington varovaním

Začiatkom októbra tohto roku, na svojom prvom osobnom zasadnutí od marca 2020, rozhodol ropný kartel OPEC o znížení produkčnej kvóty. Tento krok bol pre Západ šokom, pretože vytrvalo loboval za zvýšenie produkcie a existovali aj slovné dohody, dokonca výmenné obchody.

Za víťaza tejto nečakanej situácie sa označovala Moskva, ktorá bola na stretnutí bola prítomná a nedá sa vylúčiť, že väčšie zníženie produkcie navrhol práve ruský spojenec OPECu zastúpený ministrom energetiky Alexandrom Novakom. Arabské krajiny však mali ešte pred zasadnutím na Washington ťažké srdce a tento nečakaný krok sa dá chápať ako varovná facka.

Čo všetko Washington prehliadol

Arabské krajiny na čele so Saudskou Arábiou a USA fungujú už 70 rokov vo vzájomne výhodnom vzťahu, kedy jedna strana ponúka bezpečnosť a druhá ropu. Rovnováha v tomto vzťahu sa však v poslednom čase začala narúšať a americkí diplomati tieto štrbiny zjavne podcenili.

V prvom rade ide o americké rokovania o jadrovom programe Iránu, kde sa začala formovať dohoda a možný pokrok. Namiesto sankcií na režim by na trh začala prúdiť iránska ropa v obrovských množstvách. Teherán totiž počas rokov sankcií naplnil svoje sklady a tankery až po hrdlo.

Irán je však hlavným rivalom Saudskej Arábie a tá sa týmto rokovaniam prizerala s nevôľou. A nebola sama. Západ si myslel, že vyjedná ropu od Iránu aj od Saudskej Arábie, ale v tomto sa zjavne prepočítal. A to bez ohľadu na to, či arabským krajinám predal zbrane, ktoré potrebovali a tie sľúbili zvýšenie produkcie ropy.

Zdroj: Peter Galan

Biznis, alebo islam?

Celá roztržka v OPEC aj vo vzťahu OPEC a Západu sa týka hlavne islamu, hoci nakoniec sa to pretaví do barelov ropy a miliárd dolárov. Existujú dva výklady islamu, sunnitský a šiitsky. Konflikt siaha ešte do siedmeho storočia nášho letopočtu. Sunnitov je až 90 percent, najväčšia sunnitská krajina je Saudská Arábia. Lídrom opačného tábora je Irán a medzi týmito krajinami existuje konflikt a rivalita. Tá sa prejavuje aj ozbrojenými stretmi, avšak nie priamymi, ale sprostredkovanými. Oba tábory financujú rebelov. Irán podporuje Húsíov v Yemene, financuje aj Hamas, Hizbaláh a Islamský Džihád. Saudská Arábia financuje Vahábistov, ktorí páchajú teroristické útoky, prípadne vychovávajú radikálnych moslimov po celom svete vrátane Európy (ktorí potom páchajú úroky ako napríklad na Paríž v roku 2015). USA by mali pridať Saudskú Arábiu na zoznam krajín podporujúcich terorizmus, zdráhajú sa to však urobiť. Nie kvôli islamu, ale biznisu.

Treba si totiž povedať rovno, že za zbrane dostanú miliardy americké firmy, ktoré z toho benefitujú. Zároveň netreba zabúdať, že arabské krajiny potrebujú určitú cenu ropy, aby mohli financovať domáce rozpočty. Tá cena je na úrovni 80 dolárov za barel a v čase rokovaní o zmene produkcie sa k tejto úrovni blížila.

Rozhodnutie o prekvapivo veľkom obmedzení produkcie môže byť preventívny krok v reakcii na to, že pár týždňov predtým sa začalo hovoriť o dohode Západu s Teheránom ako o hotovej veci. Príval ropy na trh by mohol cenu ropy výrazne znížiť.

Nie nadarmo sa arabskí predstavitelia vyjadrili, že radšej budú konať preventívne, ako neskôr ľutovať. Samozrejme, Irán sa nespomínal, oficiálnym dôvodom bola hroziaca recesia.