Tretina dospelých po 65-ke, prázdne dediny a sídliská: neveselý výhľad Slovenska po roku 2050

Počas takmer celej histórie ľudstva bolo bežné pracovať až do smrti. Výsadu pokojnej staroby mali len najbohatšie vrstvy obyvateľstva. Väčšina sa musela spoľahnúť, že sa o nich na sklonku života postarajú deti, a z tohto dôvodu bolo v minulosti bežné mať viac ako desať potomkov. Jedine veľká rodina sa dokázala zabezpečiť aj o svojich starších členov.

K zásadnej zmene prišlo v dvadsiatom storočí s nástupom štátnych dôchodkových systémov. Prakticky z večera do rána nebolo potrebné mať veľkú rodinu a spoločnosť sa začala meniť. Novým trendom začalo byť zakladanie rodín s dvomi deťmi. Po skončení druhej svetovej vojny ťahala rozmach ekonomiky mladá generácia. Väčšinu obyvateľstva tvorila produktívna populácia. V roku 1950 pripadlo na 100 ľudí v produktívnom veku len 10 obyvateľov, ktorí mali 65 a viac rokov. Štát v takto nastavenom systéme nemal problém vyplácať štedré dôchodky.

Zlomových sto rokov

Lenže čias plynie. V uliciach miest dnes dominuje stredná generácia. Detí je viditeľne menej ako v minulosti. V modernej spoločnosti je úplne bežné mať prvé dieťa po tridsiatke. Výnimkou nie sú ani štyridsaťročné prvorodičky. Mladých ľudí do neskorého založenia rodiny tlačí systém. Po škole musia najskôr riešiť kariéru, hypotéku a na výdavky spojené s deťmi nemajú peniaze. Veľká rodina dnes neponúka zabezpečenie v starobe. Práve naopak, realitou sú dlhodobé výdavky. Aj dnes mnohí rodiča bežne finančne pomôžu deťom s kúpou prvej nehnuteľnosti.

Takto nastavený systém nevyhnutne vyústi v obrovské sociálne zmeny. V nasledujúcich dekádach začnú v populácií čoraz viac dominovať starší občania. Už v roku 2050 bude na 100 ľudí v produktívnom veku pripadať 50 občanov vo veku 65 a viac rokov. S takouto demografickou prognózou prišla najnovšie Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Ide o spriemerovaný vývoj v rámci 36 členských krajín vrátane Slovenska.

Metodika OECD

OECD modeluje budúci demografický vývoj ako percentuálny pomer starých ľudí voči produktívnemu obyvateľstvu. Za produktívne obyvateľstvo sú braní ľudia vo veku od 22 do 64 rokov. Ako starí sú v metodike označení 65- a viac roční členovia spoločnosti. V prípade Slovenska bude na 100 percent produktívnej populácie v roku 2050 pripadať 54,6 percenta starých ľudí a v roku 2075 až 58 percent starých ľudí.

Prázdne dediny

Klesajúci počet mladých ľudí prinesie z dnešného pohľadu ťažko predstaviteľné zmeny. Ku koncu tohto storočia bude v krajine pretlak voľných nehnuteľností. Nedostatok kupujúcich prinesie poloprázdne sídliská najmä v oblastiach s nedostatkom pracovných príležitostí. V odľahlých častiach krajiny sa stanú realitou prázdne dediny. Tento negatívny vývoj môže zvrátiť jedine otvorenie domáce pracovného trhu prisťahovalcom.

Starnutie obyvateľstva prinesie ďalšie problémy. Pre čoraz viac zamestnávateľov bude nemožné obsadiť voľné pracovné miesta. Aktuálne v domácej ekonomike nevie 6 429 firiem nájsť ľudí na 92 512 pracovných pozícií. Tento problém začne výrazne narastať po tom, ako začnú do penzie odchádzať silné populačné ročníky zo začiatku 70. rokov minulého storočia. Príchod takzvaných Husákových detí do dôchodku prudko zvýši výdavky štátu na penzie. Zachovanie súčasnej štedrosti dôchodkového systému privedie krajinu do bankrotu. Pred touto hrozbou pravidelne v hodnotení verejných financií varuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Fiasko druhého piliera