Toto vám politici pred voľbami nepovedia. Slovensko potrebuje každý rok ušetriť miliardu eur

Nová vláda to nebude mať ľahké. Výdavky štátneho rozpočtu sú nastavené zle. Slovensko len tento rok ukončí s deficitom 5,5 percenta HDP. Vyjadrené v peniazoch ide o obrovskú sumu 6,8 miliardy eur. K takémuto „optimistickému“ záveru prišla pri hodnotení verejných financií Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Optimistickému preto, lebo ministerstvo financií očakáva ešte o niekoľko miliárd eur horší výsledok a tým sa zlé správy len začínajú.

„Bez prijatia akýchkoľvek nových výdavkových opatrení odhadujeme schodkové hospodárenie v najbližších troch rokoch nad úrovňou 5,5 percenta HDP, čo je ročne prírastok k dlhu Slovenska približne 8 miliárd eur,“ upozorňuje Ján Tóth, predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Zvýšenie záväzkov krajiny v priebehu troch rokov o dvadsaťštyri miliárd eur je možné označiť ako grécku cestu. Značná časť slovenských voličov si podobne, ako v minulosti tí grécki, neuvedomuje, že štátne výdavky nezodpovedajú ekonomickým možnostiam krajiny a politici ich v tejto nevedomosti podporujú.

Problém je prudký rast

Pred septembrovými voľbami málokto hovorí o potrebe konsolidovať. „Zdravé verejné financie nedelia politikov na ľavicových alebo pravicových. Delia ich na rozpočtovo zodpovedných a nezodpovedných,“ dodáva J. Tóth. Aj silno sociálne štáty dokážu mať zdravé verejné financie. Príkladom je Švédsko. Bohatá krajina s nízkym verejným dlhom. Ten v prvom kvartáli tohto roku dosiahol len 31,7 percenta HDP, kým slovenský 57,9 percenta a grécky až 168,3 percenta HDP.

V rámci dvadsaťsedemčlennej Európskej únie je slovenský verejný dlh pätnásty najvyšší. „Problémom nie je samotná výška. Zlý je prudký rast v nasledujúcich rokoch,“ hovorí Martin Šuster, člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Verejný dlh bude už v roku 2024 na úrovni 59 percent HDP. Hranicu sedemdesiatich percent prekročí v roku 2030 a nad úroveň sto percent HDP sa súčasným tempom dostane v roku 2038.