Top udalosti vo financiách a ekonomike: USA idú zdaniť svet. A ošklbať Európu aj Slovensko

Každý rok smeruje do daňových rajov jeden bilión amerických dolárov. To je obrovská časť firemných ziskov a mnohé nadnárodné koncerny platia nižšie dane ako ich zamestnanci. Na túto nepríjemnú skutočnosť upozorňuje Medzinárodné centrum pre dane a rozvoj (International Centre for Tax and Development).

Nepríjemná je preto, lebo tvrdá daňová optimalizácia presúva čoraz väčšiu časť zodpovednosti za financovanie štátu z podnikateľov na občanov. Práve bežní zamestnanci musia zarobiť dosť peňazí nielen na uživenie vlastnej rodiny, ale aj financovanie zdravotníctva, školstva, armády, výstavby ciest a ďalších služieb poskytovaných štátom.

Lenže reálne to už roky nezvládajú a vyspelé ekonomiky dnes prosperujú vďaka enormnému nárastu dlhu. Situácia sa vyhrotila hlavne po vypuknutí pandémie, kedy sa k tlačeniu peňazí pridali aj priame štátne investície. Spojené štáty americké už dnes diskutujú, že namiesto plánovaných dvoch biliónov dolárov minú až 5 biliónov dolárov. Oveľa skromnejšia Európska únia v rámci Plánu obnovy plánuje utratiť „len“ 750 miliárd eur.

Výsledok bude napriek tomu veľmi podobný a v obidvoch prípadoch musí masívne štátne investície raz niekto splatiť. Z tohto dôvodu vstúpila do roky trvajúcej diskusie o zavedení celosvetovo platných pravidiel zdaňovania americká ministerka financií Janet Yellenová. Jej návrh je pomerne radikálny a nadnárodné korporácie navrhuje zdaniť minimálnou sadzbou vo výške 21 percent.

Doteraz sa hovorilo o sadzbách v jednotkách percent, čo je stále viac ako rovná nula a takto málo dnes platia mnohí podnikatelia profitujúci zo služieb daňových rajov. Napriek tomu radikálny návrh netreba brať ako vopred odpísaný, keďže aj Európska únia sa v minulosti pohrávala s myšlienkou minimálnej sadzby vo výške 15 percent. Navyše v globálnej ekonomike je J. Yellenová ťažká váha, ktorá momentálne zodpovedá za vývoj financií v najväčšej ekonomike sveta a v minulosti riadila americkú centrálnu banku FED.

Na prvý pohľad je návrh USA výhodný aj pre Slovensko. Domáce firmy totiž už dnes platia daň z príjmu vo výške 21 percent. Rozšírenie takto vysokej sadzby na väčšiu časť vyspelého sveta ochráni slovenskú ekonomiku napríklad pred lacnou maďarskou konkurenciou, kde štát podniky zdaňuje len 9 percentami.

Zdroj: Getty Images

Lenže diabol sa ukrýva v detailoch. V duchu tohto hesla navrhujú Američania, aby sa príjmy zdaňovali v sídle nadnárodných koncernov a nie v mieste zarobenia peňazí. Inými slovami, online giganty zisky z predaja reklamy na Slovensku zdania doma v USA. Niežeby tak nerobili už dnes zneužívaním európskych daňových rajov, ale predsa len sa musia obávať kritiky a niekde im už dokonca trochu pristrihli krídla zavedením digitálnej dane.