Top udalosti vo financiách a ekonomike: Ekonomika vystavila miliardový účet za neriadenie štátu

Koaličná kríza spomaľuje hospodársky rast

Kto nič nerobí – nič nepokazí. Žiaľ, v časoch krízy toto príslovie neplatí a neustále škriepky politikov vyjdú slovenskú ekonomiku poriadne draho. Niekoľko mesačné obmedzenie prevádzok slovenských podnikateľov pripraví o tržby v miliardách eur. Predbežný účet za spôsobené hospodárske škody vystavilo ministerstvo financií vo výške jedného percenta hrubého domáceho produktu (HDP).

V najnovšej makroekonomickej prognóze sa totiž počíta s tým, že tohtoročný rast slovenskej ekonomiky nebude vo výške 4,3 percenta HDP ale len 3,3 percenta HDP. Pre neschopnosť vládnej koalície počas druhej vlny pandémie o prácu už prišlo 13-tisíc Slovákov. Súčasné ekonomické škody sú totiž čisto výsledkom zlého manažovania pandémie a od politikov nezávislá výrobná časť hospodárstva ide na plné obrátky.

Pri pohľade späť mohol v slovenskej ekonomike nakoniec oveľa menšie škody narobiť krátky a tvrdý lockdown. Takýto názor zastávajú napríklad odborníci z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). „Skúsenosti ukázali, že krátke a silné prerušenie mobility v správnom momente by bolo, podľa nášho názoru, epidemiologicky efektívne a v konečnom dôsledku aj ekonomicky výhodné. Slovensko však patrilo medzi krajiny, kde sa tento manažment pandémie nepodarilo dostatočne realizovať,“ uvádza v stanovisku pre TREND.

Optimálnym obdobím na zavedenie tvrdého lockdownu sú vianočné sviatky, kedy pre celozávodné dovolenky stojí väčšina fabrík v Európskej únií a v prípade vytvorenia zásob spôsobí krátkodobý výpadok slovenskej produkcie minimálne škody. Lenže pred štyrmi mesiacmi sa diskusia vo vláde točila hlavne okolo toho, či otvoriť skôr školy, kostoly, alebo reštaurácie a jedinečnú príležitosť si nikto ani len nevšimol.

Otvoriť skôr školy alebo kostoly? Zložitá odpoveď na jednoduchú otázku bola hlavným dôvodom koaličných zvád tesne pred príchodom vianočných sviatkov. Z dnešného pohľadu pritom koncom minulého roka krajina prežívala dobré časy. V obchodoch sa stále dalo nakupovať s rúškami, cestovanie nebolo nijako obmedzené a ľudia sa dokonca mohli ubytovať aj v hoteloch.

Premiér sa síce chystal vykrútiť krk hnusobe nie moc populárnym plošným vytieraním nosných dutín, ale šikovnosťou jemu vlastnou zveril nákup ministrovi hospodárstva a ten testy do krajiny doviezol až v úvode nového roka. Tesne pred sviatkami aj počas nich bol od plošného vytierania nosných dutín pokoj. Richard Sulík (SaS) od začiatku vystupoval proti plošnému testovaniu. Dodnes preto nie je jasné, prečo práve jemu Igor Matovič (OĽaNO) zveril nákup testov.

Jasná je momentálne len jedna vec. Účet za nelogické spory dvoch politických lídrov bude v miliardách eur. Oni napriek tomu momentálne dávajú prednosť boju o korytá a ani len nevedú diskusiu o nájdení čo najlepších riešení na akútne hospodárske problémy.

Hry o zvýšenie dane z nehnuteľností

Už viac ako jednu dekádu sa ekonómovia pracujúci na ministerstve financií márne snažia vo vláde pretlačiť zvýšenie dane z nehnuteľností. Vedie ich k tomu naivná predstava, že vyššie zdanenie majetku vytvorí priestor pre rast životnej úrovne na Slovensku. Práve kvôli silnému tlaku analytikov sa v Pláne obnovy objavilo, že k zvýšeniu daní z nehnuteľností príde už v roku 2022.

Keďže detaily reformy stále nie sú známe, momentálne je možné len všeobecne polemizovať o hlavnom prínose zmeny daňového mixu a to zvýšenej motivácie ľudí pracovať. Ochota chodiť do zamestnania sa naozaj odvíja od výšky mesačného príjmu. Lenže mnoho pracujúcich nedostane viac peňazí ani v prípade zavedenia nulových daní a odvodov. Spôsobia to prebiehajúce exekúcie, ktorým čelí viac ako milión Slovákov a v ich prípade zníženie daní poteší hlavne veriteľov.

Zároveň časť ľudí práve kvôli exekúciám pracuje načierno. Táto skupina obyvateľstva už dnes platí nulové dane a odvody. K tomuto ich správaniu ich prinútila hrozba strhnutia väčšiny oficiálne zarobených peňazí a nie vysoké zaťaženie práce. Preto presadenie nižšieho zdaňovania práce nijako nezvýši životnú úroveň ľudí s exekúciami.