Top v ekonomike: Žarty nabok. Mikloš nemôže byť guvernér NBS. Veľkou hanbou je už Kažimír

Národná banka Slovenska (NBS) nie je žiadna trafika. V jej čele bývalí politici nemajú čo robiť. Platí to aj v prípade pravicovej legendy a najreformnejšieho ministra financií Ivana Mikloša (SDKÚ). Ide totiž o zachovanie nezávislej kontroly finančného trhu. Už vymenovanie bývalého ministra financií zo Smeru Petra Kažimíra bolo veľkou hanbou. V kresle guvernéra majú byť nezávislí odborníci, a nie politici.

V opačnom prípade treba zabudnúť na spravodlivé rozdelenie moci. Celú krajinu treba odovzdať do rúk víťazovi volieb a veriť , že to so Slovenskom bude myslieť dobre. Lenže nebude. Najlepším dôkazom je expremiér Robert Fico. Práve počas jeho vlád platilo: „Vyhraj voľby, môžeš všetko“. Výsledkom sú nové a nové obvinenia z korupcie.

Práve kvôli nim koaličný poslanec vyzval na odchod guvernéra NBS Petra Kažimíra. Zároveň sa začalo špekulovať o tom, že ho nahradí I. Mikloš. Ten to verejne odmietol.

Nečakaná výzva vytvorila dobrú príležitosť na zopakovanie základných faktov. Cieľom politikov je vyhrať voľby. Presvedčiť väčšinu voličov je oveľa jednoduchšie v prípade bezodného mešca. Potom je dosť peňazí na financovanie štedrej štátnej podpory aj megalomanských projektov. Neobmedzené množstvo peňazí majú v ekonomikách jedine centrálne banky. Práve z tohto dôvodu roky platilo nepísané pravidlo, že na ich čele nebude žiaden politik. Reálne totiž hrozí, že rozbehne nekontrolovateľné tlačenie peňazí a v krajine spôsobí prudký rast cien.

Slovensko sa vlastnej monetárnej politiky vzdalo prijatím eura. Napriek tomu je fajn zotrvať pri starých zásadách. Dnes by totiž nehrozilo, že Slovensko utŕži medzinárodnú hanbu. Aktuálne vyšetrované korupčné kauzy sa v rezortoch spadajúcich pod ministerstvo financií diali práve za čias ministrovania P. Kažimíra. Ten, samozrejme, môže byť nevinný, ale v kresle guvernéra NBS ako bývalý politik aj tak nemá čo hľadať.

Veľa kriku pre nič. Dane ostanú nízke

Pohrozil demisiou, prehral a funkcie sa nevzdal. Takto neslávne dopadol súboj o konečnú podobu reforiem z dielne súčasného ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO). V ekonomickej oblasti bol predseda najsilnejšej strany vždy viac mužom veľkých slov ako činov.

Je to škoda. Ľudia pracujúci v trvalom pracovnom pomere si zaslúžia zvýšenie platov o pár desiatok eur za mesiac. Vzniknutý výpadok sa mohol financovať zrušením nižšej sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH), výhod živnostníkov využívajúcich paušálne náklady a miernym zvýšením daní z nehnuteľností.

Lenže takéto riešenie je nudné. Nikoho neohúri. To je hlavný dôvod stroskotania daňovo-odvodovej reformy. I. Matovič potreboval šťavu v podobe prudkého zvýšenia prídavkov na deti. Zo súčasných 25,50 eura na rovných 200 eur. Vzniknutú sekeru vo výške 2,5 miliardy eur plánoval zaplatiť razantným zvýšením DHP, daní z nehnuteľností a verejného dlhu.

Z tohto uhla pohľadu je dobré, že jeho nápad skončil v „spiacom štádiu“. Prudké zvyšovanie DPH ublíži domácej spotrebe. Z ekonomického pohľadu je v podstate jedno, či štát zoberie pracujúcim ľuďom peniaze prostredníctvom vysokých odvodov alebo DPH. V obidvoch prípadoch utrpí hospodársky rast a klesne motivácia ľudí podávať lepšie pracovné výkony.

Zmeny sa musia robiť citlivo. Najlepšie odstraňovaním výnimiek. Následne každý ušetrený milión obetovať v prospech menšieho odvodového zaťaženia. Odmenou bude o niečo rýchlejší hospodársky rast a väčšia šanca na prácu pre ľudí s nízkym vzdelaním. Lenže poctivá robota v prospech krajiny nikdy nelákala populistov zameraných na vysoké preferencie.

Len dve možnosti

Dnes sú v hre len dve možnosti. Prijatie zlej alebo žiadnej reformy. Bez zbytočných emócií, vysoké rodinné prídavky sú hlúposť. Krajina si ich nemôže dovoliť. V navrhovanej podobe prudko zvýšia verejný dlh alebo dane. V prvom prípade hrozí bankrot krajiny. Po ňom budú ľudia vďační aj za podporu vo výške niekoľkých eur. V druhom prípade si väčšinu z vyplatených peňazí zoberie štát späť prostredníctvom vyšších daní.

Namiesto šetrenia rozdávanie peňazí