Obrovským prekvapením je obnovenie prevádzky Nord Stream 1. Trh očakával oveľa väčšie problémy s dodávkami plynu po dne Baltského mora. Nemeckí politici dokonca varovali pred úplným prerušením prúdenia ruského plynu.
Realitou je obnovenie prevádzky na približne 40 percent. Výkon stúpne ešte viac po tom, keď sa vráti do prevádzky opravená turbína. Na prvý pohľad sa to zdá byť nevypočítateľné správanie ruského prezidenta Vladimíra Putina. Lenže neustále obmedzovanie dodávok má logiku. S veľkou pravdepodobnosťou sme práve svedkami zmeny európskeho prístupu k sankciám proti Rusku.
Tabu o nedotknuteľnosti sankcií ako prví prelomili Nemci. V snahe obnoviť dodávky plynu zariadili návrat opravenej ruskej turbíny z Kanady. Berlín tým s veľkou pravdepodobnosťou nastavil nový trend, ktorý bude viac spočívať na slovných, nie reálnych sankciách.
Siedmy balíček je toho neklamným dôkazom. Európska únia plánuje zakázať dovoz ruského zlata. Ceny žltého kovu na svetových burzách aktuálne klesajú. O túto surovinu v súčasnosti nie je na trhu moc veľký záujem. Zákaz dovozu zlata bude maximálne dobre znieť v novinových titulkoch. V realite bude mať na ruskú ekonomiku minimálny dosah.
Podobne ako nové sankcie voči najväčšej ruskej banke Sberbank. Finančný dom bol už v rámci predchádzajúcich balíčkov odstrihnutý od prístupu k medzinárodnému platobnému systému SWIFT. Nové obmedzenia mu už moc neuškodia. Sankcie voči vodcom motorkárskeho klubu Noční Vlci je možné rovno označiť ako lacné promo.
Mimochodom, tento názor má aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. „Takto nastavené sankcie nestačia a hovorím to partnerom úprimne. Rusko musí platiť omnoho väčšiu cenu za vojnu, až potom bude nútené usilovať sa o mier,“ povedal v bezprostrednej reakcii na nový sankčný balíček.
Práve otupenie tlaku na nové sankcie bolo pravdepodobne hlavným cieľom neustále prerušovaných dodávok plynu. Nemci už prísne embargo raz obišli, a v prípade potreby to spravia zas. Nedostatok plynu totiž spôsobí v najväčšej európskej ekonomike recesiu. V prvom kvartáli budúceho roka môže padnúť až o osem percent hrubého domáceho produktu (HDP). K takto tvrdej kríze dôjde v prípade zavedenia dodávok plynu na prídel, a ide o prepočet Bundesbank.
Ďalším cieľom prerušovaných dodávok je udržanie rekordne vysokých cien. Pri zemnom plyne bola roky bežná cena 20 eur za jednu megawatthodinu (MWh). Pre minuloročné problémy s ruskými dodávkami stúpla na 50 eur, pričom v súčasnosti sa pohybuje okolo hodnoty 140 eur. Ruský plynárensky gigant Gazprom práve vďaka vysokým cenám splnil celoročný finančný plán už za prvých päť mesiacov roka 2022.
Povedané na rovinu: Rusi na sankciách zarobili. Embargami obmedzený európsky dopyt prudko vystrelil ceny surovín. Na dosiahnutie astronomických ziskov stačí predať omnoho menej uhlia, ropy a zemného plynu. Moskva zároveň potrebuje miliardy eur na financovanie vojenského útoku na východe Ukrajiny. Preto bude pravdepodobne aj naďalej dodávať energie do Európskej únie.
Brusel si momentálne nemôže dovoliť zakázať dovoz ruského plynu. Surovinu bude možné nahradiť dodávkami z iných krajín až po dokončení terminálov na spracovanie skvapalneného plynu, teda najskôr v roku 2024. Rusi budú najbližšie mesiace čeliť najmä slovným útokom z Bruselu. Ekonomicky im už Západ nemá moc čo urobiť, a tak sa vojna nakoniec rozhodne na bojisku.
