Minulý rok nakoniec dopadol oveľa lepšie, ako sa čakalo. Obdobie recesie prekvapivo dobre vykresľujú najnovšie údaje z daňových priznaní za rok 2020. Na ich základe ministerstvo financií najnovšie odhadlo prepad daňovo-odvodových príjmov na rovných 320 miliónov eur. Pre porovnanie, tesne po vypuknutí pandémie sa počítalo so sekerou vo výške 3,7 až 4,2 miliardy eur.
Ministerstvo financií prezentuje nové dáta ako „dobré správy pre štátnu kasu.“ Lenže pre samotného šéfa rezortu toto konštatovanie neplatí. Pri minimálnom výpadku príjmov pandémia za prudký rast verejného dlhu nemôže. Jednoznačným vinníkom je bývalý premiér a súčasný minister financií Igor Matovič (OĽaNO).
Ako jeden z mála lídrov mal možnosť pandémiou spôsobené škody ratovať z eurofondov. Presnejšie z neminutých peňazí z programového obdobia 2014 až 2020. Lenže koalícia sa nakoniec rozhodla financovať udržanie pracovných miest hlavne prostredníctvom pôžičiek.
Výsledkom je prudký rast verejného dlhu Slovenska. Ten od roku 2019 do roku 2020 vystrelil zo 48,2 percenta HDP na 60,6 percenta HDP. Napriek tomu väčšina podnikateľov považuje štátnu podporu za nedostatočnú. Na európskych súdoch žiadajú odškodnenie nespokojní majitelia niekoľko mesiacov zatvorených obchodov. Pri využití eurofondov obidva problémy nemuseli nastať.
Za vysoký dlh môže aj zbytočné rozhadzovanie v časoch krízy. Od nákupov drahej vojenskej techniky, cez minutie stoviek miliónov eur na nič neriešiace plošné testovanie, až po zvýšenie 13. dôchodkov. V ťažkých časoch išlo o luxus, ktorý si krajina dlhodobo nemôže dovoliť.
Ako sa teda vyvíjali daňovo odvodové príjmy? Štát v roku 2019 vybral 29,12 miliardy eur. Pandémia ich v roku 2020 okresala na 28,80 miliardy eur. V roku 2021 skončí v štátnej pokladnici 30,34 miliardy eur. Spomínané údaje vychádzajú z najnovšej daňovej prognózy ministerstva financií a sú počítané v metodike ESA2010.
Nebezpečne rýchle stopnutie pomoci
Jedna chyba plodí druhú. Vláda v tichosti okresala pomoc na udržanie pracovných miest. Hlavným dôvodom je už spomínané prudké zvýšenie verejného dlhu Slovenska. Pritom v nevyčerpaných eurofondov máme stále k dispozícií viac ako deväť miliárd eur. Lenže dnes už peniaze nemôžeme presúvať a investovať ich musíme do rozvoja domácej ekonomiky.
To môže byť problém. Na minutie astronomickej sumy máme už len 30 mesiacov. Čo ostane, musíme vrátiť do Bruselu. Pravdepodobne pôjde až o jednu miliardu eur. Takto pesimisticky vidí schopnosť vlády čerpať európske peniaze bývalá poslankyňa SaS Lucia Ďuriš Nicholsonová.
Ak sa tak stane, bude to obrovské zlyhanie súčasnej vlády a výsmech domácim podnikateľom. Práve oni totiž márne žiadali o štedrejšie dotácie v ťažkých časoch pandémie. A dnes zbytočne upozorňujú, že skoré ukončenie podpory na udržanie pracovných miest spôsobí prepúšťanie.
Napriek tomu koalícia vsadila všetko na jednu kartu. Konkrétne na kartu razantného hospodárskeho odrazu. Počas neho si firmy na peniaze od štátu ani len nespomenú. Všetky ich problémy vyriešia rastúce objednávky. Nejde o fikciu – analytici dokonca počítajú s druhým najlepším obdobím za posledné dve dekády.
Počas najbližších siedmych rokov príde z Bruselu neuveriteľných 27 miliárd eur. Obrovská suma zodpovedá takmer polovici súčasného dlhu Slovenskej republiky. Silný ekonomický rast nás neminie počas najbližších troch rokov.
Príliš skoré škrtnutie pomoci má potenciál pripraviť o prácu „len“ tisícky Slovákov. Od začiatku mesiaca sa pomoc firmám naviazala na takzvaný Covid automat. Ten funguje na jednoduchom princípe. Čím lepšia epidemická situácia, tým menej peňazí podniky dostanú. Jedine v prípade nezvládnutia šírenia delta variantu plánuje štát vyplácať rovnako štedrú pomoc ako v úvode roka.
Dovolenkovú sezónu sekne karanténa
Najrizikovejším biznisom tohto roka bude cestovný ruch. Podnikatelia v ňom čelia viacerým nečakaným problémom. Jedným z nich je nedostatok zamestnancov. V úvode roka prepustení ľudia už väčšinou pracujú inde a nemajú príliš záujem o návrat. Nečakane zlú situáciu našťastie s príchodom letných prázdnin ako-tak zachraňujú študenti.
Ďalšou vážnou komplikáciou je zavedenie povinnej karantény. Po príchode na Slovensko musia nezaočkovaní ľudia ostať až 14 dní v izolácií. V realite nové pravidlo odradí od návštevy našej krajiny desaťtisíce nezaočkovaných Čechov, Poliakov alebo Ukrajincov. Nepôjde pritom len o ľudí odmietajúcich očkovanie. Druhú dávku vakcíny veľká časť populácie dostane počas leta a niektorí ľudia až po skončení prázdnin.
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?
