Mestá plné poloprázdnych bytoviek. Nehnuteľnosti predávané doslova za babku. Takto vyzerá budúcnosť slovenského realitného trhu z pohľadu pár desiatok rokov. Sny o mega zárobkoch na väčšine územia zničí zlá demografia.
Postupom času sa klesajúci počet detí začne premietať do klesajúceho počtu pracujúcich. Bez otvorenia pracovného trhu cudzincom sa budú mnohé dediny a mestá nezadržateľne vyľudňovať.
Uletená prognóza. Prvá myšlienka mnohých ľudí čítajúcich tieto riadky. Osobná skúsenosť je totiž diametrálne odlišná od výhľadu do budúcnosti. Preto značná časť ľudí urobí zlé rozhodnutie a v budúcnosti príde o peniaze.
V súčasnosti je domáci pracovný trh na vrchole. Vo firmách pracuje najpočetnejšia generácia narodená v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Lenže o tridsať rokov ju nahradia oveľa menej početné ročníky z prelomu tisícročia. Potom budú najmä menšie mestá aj dediny plné prázdnych bytov. Výsledkom rastúcej ponuky kombinovanej s klesajúcim dopytom zákonite bude pokles cien nehnuteľností.
Opísaný scenár je už dnes vidieť vo východných aj južných častiach Slovenska. Toto územie väčšina mladých ľudí opustila pre nedostatok pracovných príležitostí. Takýto osud zasiahol napríklad obec Utekáč nachádzajúcu sa pár kilometrov od mesta Hnúšťa. V tejto dedine sa aktuálne starší jednoizbový byt predáva za 10 900 eur. Približne trikrát viac stojí garáž nachádzajúca sa v bratislavskej mestskej časti Karlova Ves.
Mimochodom, práve kúpa nehnuteľností v hlavnom meste môže ľudí bez problémov dostať na dlažbu. Za poslednú dekádu prudko stúpli ceny bratislavských bytov aj domov. Starší trojizbový byt sa okolo roku 2012 predával za 89-tisíc eur. Aktuálne cena tej istej nehnuteľnosti atakuje 200-tisíc eur. Za prudké zdražovanie môžu relatívne vysoké platy, extrémne lacné hypotéky a nedostatok bytov.
Ide o veľmi nebezpečnú kombináciu. Ľudia dnes v Bratislave nedokážu kúpiť lacný byt. Napríklad v Petržalke je aktuálne na predaj len 348 bytov. Ide pritom o sídlisko s viac ako 100-tisíc obyvateľmi. Domáce banky hypotéky bežne predávajú za ročný úrok pohybujúci sa okolo hodnoty 0,5 percenta. O tridsať rokov splatná hypotéka vo výške 200-tisíc eur má mesačnú splátku 600 eur.
Lenže vysoká inflácia začína tlačiť centrálne banky do zvyšovania úrokov. Pri sadzbe vo výške troch percent narastie mesačná splátka toho istého úveru o 244 eur na 844 eur. Európska centrálna banka síce stále odmieta zvyšovanie úrokov, lenže tento prístup môže padnúť pod náporom nehorázneho zdražovania.
Zvyšovanie sadzieb je už tvrdou realitou v susednej Českej republike. Priemerná sadzba novej hypotéky tam dosahuje 3,43 percenta za rok. V prípade pokračovania vysokej inflácie podobný vývoj nakoniec zasiahne aj eurozónu.
Zvyšovanie úrokov je obrovský problém pre ľudí s dlhmi. Aj pre klientov bánk s už poskytnutými úvermi. Finančné domy majú právo zvýšiť úroky vždy po ukončení fixácie. V slovenských pomeroch sa sadzba najčastejšie mení tri až päť rokov od poskytnutia hypotéky.
Prudké zvyšovanie úrokov spôsobí problémy hlavne mladým rodinám. Najmä párom investujúcim práve dnes do kúpy vlastnej nehnuteľnosti. Zvýšenie splátky príde o tri až päť rokov, teda v období, keď bude žena pravdepodobne na materskej a mesačný príjem rodiny sa zníži. Aby toho nebolo málo, tak už po nezaplatení dvoch mesačných splátok môže banka poslať byt do dražby.
Tým sa problémy nekončia. Mladý pár kúpil nehnuteľnosť za 200-tisíc eur. Banka ju v dražbe predala za 160-tisíc eur. Výsledkom je, že rodina finančnému domu stále dlží nesplatený zostatok do 40-tisíc eur a zároveň prišla o strechu nad hlavou. Preto je kupovanie nehnuteľnosti v čase hroziaceho zvyšovania úrokov obrovské riziko.
