Top v ekonomike: Matovič sa správa ako socialista. Daňovou revolúciou chce získať moc

Nikto nemôže byť proti viac peniazom pre deti. V duchu tohto hesla odštartoval minister financií daňovú revolúciu. Lenže vážny problém chudoby nemá zas tak veľa spoločného s daňovo-odvodovým nastavením systému. Môžu zaň špecifické problémy vylúčenej rómskej komunity a nízke mzdy slabo kvalifikovaných ľudí.

Tieto dva body reforma takmer vôbec nerieši. V snahe o zlepšenie života detí sa zvrhla na vrtuľníkové rozhadzovanie peňazí. Pracujúci rodičia bez ohľadu na výšku príjmu dostanú na každé jedno dieťa dvesto eur. Nezamestnaní o polovicu menej. Výsledkom takto nastaveného systému bude len narastanie rozdielov medzi bohatými a chudobnými ľuďmi.

To nie je jediný nedostatok reformy. Zarážajúca je obrovská miera rozhadzovania. Peniaze na deti štátnu pokladnicu každý rok pripravia o 1,2 miliardy eur. Zrazu nikto nehovorí o potrebe cieliť na najviac ohrozené skupiny, napríklad slobodné matky. Adresné vyplácanie pomoci vláda uplatňuje len na pandémiou zasiahnutých podnikateľov.

Ďalším paradoxom reformy je symbolické zníženie daní. Slovenským podnikateľom ho v plnej miere zoberie zvýšenie dane z dividend. Ako-tak profitovať budú len veľké nadnárodné spoločnosti. Tie vďaka zmluvám o zabránení dvojitého zdanenia nemusia platiť slovenskú daň z dividend.

K sľubovanému zvýšeniu konkurencieschopnosti prostredníctvom nižšej ceny práce neprišlo. Jediným pozitívom je zásadné zjednodušenie systému. Vyberať sa má len jeden odvod a jedna daň. Lenže z toho bude profitovať hlavne štát. Podnikatelia ušetria maximálne na účtovníkoch.

Treba to povedať na rovinu. Súčasná vláda rozhodne nie je pravicová. Je ľavicová rovnako ako Smer. Jediný rozdiel je v zameraní podpory. Robert Fico (Smer) preferoval dôchodcov a Igor Matovič (OĽaNO) rodiny s deťmi. Zlepšovanie podnikateľského prostredia je obom politikom rovnako ukradnuté.

Najlepším dôkazom je samotná prezentácia reformy. Tá sa zmenila na šou jedného muža. Jediným jej cieľom je vrátiť ministrovi financií aspoň časť stratenej popularity.

I. Matovič v tretej časti sľúbil zníženie firemných daní z 21 na 19 percent. Má to len jeden háčik. Malí podnikatelia s ročným príjmom do 49 700 eur aktuálne platia len 15-percentnú daň z príjmu.

Ostane im táto výhoda aj v budúcnosti? Autor tohto textu netuší. Minister financií sa tomuto problému vo svojej prezentácií nevenoval. Možno len zabudol, oslnený žiarou reflektorov a mediálnej pozornosti. Prípadne túto negatívnu informáciu zámerne ignoroval. Potom sa verejnosť o zvyšovaní daní malým podnikom dozvie až po predstavení písomných podkladov reformy.

Dnes sa dá konštatovať s istotou len jedno. Zo sľubovaného razantného zlepšenia podnikateľského prostredia nebude nič. Peniaze pôjdu deťom. Verejné financie ostanú aj naďalej rozbité a väčšina problémov krajiny sa presunie na plecia budúcej vlády.

Vlastne ešte jedna vec stojí za spomenutie. Reforma navrhuje výber daní aj odvodov koncentrovať na Finančnej správe. Tá je podriadená ministrovi financií. Prípadné schválenie zmien v realite prinesie obrovskú moc I. Matovičovi. Len on bude rozhodovať o sumách vyplatených napríklad súkromným zdravotným poisťovniam.

Nikto nechce byť zlým prorokom, ale kolotoč nelogických rozhodnutí sa len roztáča a nakoniec môže z neho vypadnúť znárodnenie zdravotníctva. Potom už nikto nebude pochybovať o tom, že I. Matovič je ľavicový politik a krajina sa pod jeho vedením vracia do čias socializmu.

Nemecký bulvár kritizuje ECB

Do konca roka základná úroková sadzba stúpne na rovné tri percenta. Taký je najnovší plán boja s vysokou infláciou z dielne Českej národnej banky (ČNB). Jej guvernéri pritom len začiatkom mesiaca zdvihli základnú úrokovú sadzbu o 1,25 percentuálneho bodu na 2,75 percenta.

Výsledkom je prudké zdražovanie pôžičiek. Česi si výrazne priplatia najmä za hypotéky. Priemerný úrok úveru na bývanie od septembra do októbra 2021 stúpol z 2,43 percenta na 2,54 percenta. Pre porovnanie, na Slovensku je stále pod jedným percentom.

Za obrovské rozdiely môže Európska centrálna banka (ECB). Jej predstavitelia stále nepovažujú súčasné zdražovanie za problém. Základná úroková sadzba eura preto aj naďalej ostáva na rovnej nule.

Takýto prístup sa čoraz viac nepáči Nemcom. Miestny bulvár už šéfku ECB Christine Lagardovú častuje prívlastkom „madam teuro“ v preklade madam zdražovanie.