Falošná hra Igora Matoviča. Chce prinútiť budúce vlády k šetreniu

Každý politik klame podľa svojich možností a schopností. V rámci tohto hesla rozohral súčasný minister financií veľmi nebezpečnú hru. Slovenskej verejnosti prezentuje rozhadzovanie peňazí ako drakonické šetrenie. Ľudia mu to bez problémov uveria. V časoch pandémie a prudkého rastu cien čelia pocitu neistoty aj dobre platení zamestnanci. Slováci prepustení z práce sa reálne majú horšie.

Navyše väčšine štátnych zamestnancov majú platy stúpnuť o rovnú nulu. Dôchodcom sa zvýšia penzie len o pár eur za mesiac a otázniky visia aj nad každoročnou valorizáciou miezd lekárov. V neistej atmosfére I. Matovič správne rozpráva o potrebe šetriť. Jediný problém je v tom, že klame a reálne na budúci rok naplánoval deficit vo výške -4,94 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).

Inak povedané. Slovensko budúci rok minie približne o päť miliárd eur viac ako vyberie na daniach, odvodoch a poplatkoch. Nikto pri zmysloch nemôže astronomickú sekeru označiť za šetrenie. Potom môžeme za zodpovedného vyhlásiť človeka, ktorý zarába tisíc eur v čistom a napriek tomu si na pokrytie bežných výdavkov každý mesiac požičia ďalších 100 eur.

Vo finančnom svete je pravda v číslach – vypočítaných na základe jednotnej metodiky. Tvrdé čísla odhalia pre ministra financií jeden nepríjemný fakt. Smer sa staral o verejné financie podobne „zodpovedne“ ako Obyčajní ľudia. Slovensko štvrtý rok od vypuknutia hospodárskej krízy hospodárilo s deficitom -2,90 percenta. I. Matovič plánuje štvrtý rok od vypuknutia pandémie zaťať sekeru vo výške -3,26 percenta HDP.

Hodovanie politikov na verejných financiách nič nezastaví. Ani ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Sankcie dlhovej brzdy začnú platiť až dva roky od zostavenia novej vlády. Teda v máji 2023. Potom hneď zostra žiadajú od ministra financií vyrovnaný rozpočet. Reakciou na požiadavku tvrdého šetrenia sú rokovania o zmene ústavy.

Neoficiálnym cieľom pripravovaných zmien je hodiť šetrenie na plecia budúcej vlády. Oficiálne snaha o reformy a zodpovedné hospodárenie. V každom prípade ďalší kabinet to bude mať extrémne ťažké. Verejnosť už súčasné rozdávanie peňazí vníma ako uťahovanie opaskov. O to sa postaral minister financií, ktorý donekonečna rozpráva o šetrení a reálne rozhadzuje miliardy eur.

Po nástupe reálneho sekania výdavkov ostane veľa ľudí nahnevaných. Krajinu čaká vlna protestov. Práve pre obavy z masívnych protestov sa súčasná generácia politikov nehrnie do rozumného hospodárenia. Z vyrovnaného rozpočtu sa stala Kolumbova žena. Aj o nej všetci hovorili, ale reálne ju nikto nikdy nevidel, podobne ako nulový deficit Slovenskej republiky.

Lenže v živote sa všetko raz skončí. Nezodpovedne hospodáriacim ľuďom zaklopú na dvere exekútori. Štátu zas odmietnu požičať ďalšie miliardy eur banky a súkromné fondy. Potom nastúpi euroval. Záchranný systém eurozóny vypláca peniaze jedine výmenou a tvrdé reformy, znižovanie platov, dôchodkov a reálne smerovanie k vyrovnanému hospodáreniu.

Až potom bude na Slovensku naozaj ťažko. Ako to už v živote býva, vinníci budú na politickom dôchodku a trpké plody ich práce pozbierajú občania.

Nezamestnanosť prekvapivo klesá

Počet ľudí bez práce klesol na najnižšiu úroveň od mája minulého roka. Miera evidovanej nezamestnanosti bola v septembri 2021 na úrovni 7,09 percenta. Ide o prekvapivo dobrú správu. Tretia vlna pandémie zatiaľ nemá silu rozširovať rady ľudí evidovaných na úradoch práce.

Pri pohľade do minulosti sa bude chlieb lámať v novembri. Minulý rok práve v tomto mesiaci začali firmy vo väčšom rozdávať výpovede. Počas nasledujúceho šiestich mesiacov druhá vlna pripravila o prácu viac ako 18-tisíc obyvateľov Slovenska.

Predpovedať vývoj počas tretej vlny je veľmi ťažké. Minister práce je mierene optimistický. Nádej na lepšiu budúcnosť vidí v neustále rastúcom počte voľných pracovných miest. V septembri firmy nevedeli obsadiť viac ako 76-tisíc pracovných pozícií.

Na druhej strane vážne problémy hlásia majitelia reštaurácií. V čiernych okresoch môžu predávať jedlo opäť len cez okienko. Z tohto dôvodu im výrazne klesajú tržby. Zarobené peniaze niekde už nestačia ani na pokrytie všetkých nákladov. Ak to takto pôjde ďalej, tak na úradoch práce opäť skončia stovky až tisícky prepustených kuchárov a čašníčok.

Inflácia trápi Európu aj Slovensko

Európska únia čelí najrýchlejšiemu zdražovaniu za poslednú dekádu. Minulý mesiac najhorší rast cien prežili obyvatelia Estónska a Litvy. V obidvoch prímorských krajinách vyskočila inflácia na 6,4 percenta. Len aby sa nezabudlo. Hlavným cieľom centrálnych bánk je zabrániť prudkému zvyšovaniu cien a zdražovanie držať na prijateľnej úrovni dvoch percent.

Lenže v Estónsku sa platí eurom. Miestna centrálna banka preto nemá právomoc brzdiť infláciu prostredníctvom zvyšovania úrokov. Takúto kompetenciu má len Európska centrálna banka (ECB). Lenže tú zaujíma vývoj za celú eurozónu. V klube krajín platiacich spoločnou menou ceny v priemere vzrástli len o 3,4. To je takmer o polovicu menej ako v spomínanom Estónsku.

Ako je to možné? Súčasný rast cien nezasahuje všetky krajiny rovnako. Napríklad na Malte rástli ceny len o 0,7 percenta. Miernemu zdražovaniu čelia aj obyvatelia Portugalska a Grécka. V prvej spomínanej krajine skončila inflácia na hodnote 1,3 percenta a druhej 1,9 percenta. ECB preto momentálne nevidí dôvod na zvyšovanie úrokov. Podľa bankárov zodpovedných za cenovú stabilitu vlna zdražovania skončí už s príchodom nového roka.

V rebríčku porovnávajúcom rast cien patrí jedenáste miesto Slovensku. Podľa metodiky Európskeho štatistického úradu (Eurostat) skončila inflácia v septembri na hodnote rovných štyroch percent. Rovnako ako Slovensko na tom bolo aj Španielsko, Luxembursko, Čeko a Bulharsko. Rýchlejšie rástli ceny len v siedmych úniových štátoch a pomalšie až v pätnástich.

Čína sa nechystá prepadnúť kapitalizmu

Najväčšia fabrika sveta má problém. Komunistickej strane sa nepáči až príliš kapitalistická orientácia čínskych firiem. Významné podniky v poslednom čase čelia astronomickým pokutám a čoraz častejšie sú aj sankcie v podobe zákazu vstupu na burzu.

Všetko sa to začalo rebéliou jedného z najbohatších Číňanov. Jack Ma verejne kritizoval vedúce postavenie komunistickej strany. Po odvážnych slovách bez stopy zmizol. Na verejnosti sa objavil až o niekoľko mesiacov, aby oznámil svoj odchod z verejného života a dohliadol za zaplatenie miliardových pokút. Tie jeho spoločnosť Alibaba oficiálne dostala za zneužívanie dominantného postavenia na trhu.

Problémy majú aj ďalší bohatí Číňania. Svoj majetok postupne rozpredávajú manželia stojaci na čele veľkého developera SOHO. Podobný prístup zvolila aj šéfka dopravnej platformy DiDi. Ťažkosti začínajú pociťovať aj zahraničné spoločnosti. Pre prísne regulácie musí do konca roka zavrieť sieť LinkedIn spoločnosť Microsoft.

Úspešných čínskych podnikateľov pred stratou vplyvu nezachránili ani peniaze. Dôvodom je, že podľa čínskych zákonov ľudia pôsobiaci v biznise nemôžu ísť do politiky. Najsilnejším mužom druhej najväčšej ekonomiky sveta je prezident a generálny tajomník strany Si Ťin-pching. Ten otvorene hlása návrat ku koreňom a odkazom zakladateľa komunistickej strany Mao Ce-tunga.

Pre firmy to znamená, že sa musia starať viac o blaho svojich zamestnancov a nemôžu hľadieť len na dosiahnutie zisku. Mladí ľudia zas majú skončiť s velebením celebrít internetu. Za týmito vznešenými heslami sa skrýva snaha o udržanie moci v rukách komunistickej strany.