Ani v oblasti komerčných stavieb sa však nedarí všetkým segmentom úplne rovnako. Ktorý z nich sa považuje za víťaza a naopak, ktorý sektor ťahal za kratší koniec, aj o tom hovorí pre TREND manažér realitných transakcií spoločnosti 365.invest Tomáš Cár. Detailnejšie sa bude tejto téme venovať na konferencii TREND Reality & Development 2024 už dňa 28. mája.
Aký majú prínos odborné konferencie?
Jednoznačným prínosom je networking, osobný kontakt s ľuďmi z branže. Zároveň takéto konferencie vytvárajú priestor na podnetné debaty, informácie o aktuálnych trendoch a výzvach v sektore nehnuteľností, či získavanie nových inšpirácií a perspektív. V neposlednom rade sa mi pozdáva prepájanie komerčných hráčov s regulátormi, municipalitami či so štátom vo vzájomných diskusiách. Tie vo väčšine prípadov vnímam ako spoločnú snahu posúvať veci vpred.
Hoci kríza preverila schopnosti celého realitného trhu aj developerov, situácia v jednotlivých segmentoch komerčných nehnuteľností sa líši. Ktoré oblasti sa dajú nazvať víťazmi, a naopak, ktoré ťahali za kratší koniec?
Možnosť práce z domu vyslala pomerne jasný signál do sveta kancelárskych nehnuteľností, kde nájomcovia začali redukovať svoje výmery, presadzovať väčšiu flexibilitu nájomných podmienok a klásť dôraz na celkové výdavky na štvorcový meter. Vzhľadom na vyššiu neobsadenosť kancelárskych priestorov môžeme tvrdiť, že súčasná situácia praje pri vyjednávaní komerčných podmienok s prenajímateľmi priestorov viac nájomcom.
Priblížili by ste situáciu v sektore nákupných centier a retailových parkov?
Tento segment postihol v roku 2023 prepad maloobchodných tržieb, ktorý pravdepodobne zapríčinila dobiehajúca vysoká inflácia. Vyhliadky opäť rastúcej spotrebiteľskej dôvery, obnoveného rastu reálnych miezd či ustupujúcej inflácie nám však napovedajú, že spotreba domácností by mala znovu ožiť. V sektore komerčných nehnuteľností je v poslednom období záujem najmä o výstavbu nových retailových parkov.
Kto najviac ťaží z toho, že segment logistických a industriálnych hál zaznamenal zvýšený dopyt?
Presne tak, dopyt od nájomcov bol vyšší. Medzi dve hlavné príčiny by som označil near shoring a e-commerce. Kým prvý fenomén súvisí s relokáciou, či už dodávateľov, alebo aj priamo výroby bližšie k odberateľom, druhý fenomén adresuje potrebu skladovania výrobkov v lokalitách s výborným napojením na dopravnú infraštruktúru. Dopyt pri nízkej neobsadenosti navyše logicky vyústil do zvyšovania nájomného. Tu sa dá povedať, že na koni sú skôr majitelia hál, ktorí si môžu viac diktovať svoje nájomné podmienky.
Negatívne následky koronavírusu a inflácie najviac postihli kancelárske priestory. Ako sa pozeráte na perspektívu nových developerských projektov zameraných na výstavbu kancelárskych budov v Bratislave a v regiónoch Slovenska?
V súčasnosti prebieha už len dokončovanie naplánovanej výstavby kancelárskych budov, ktoré boli aspoň čiastočne vopred zazmluvnené. Dopyt po kancelárskych budovách koreluje s ekonomickým rastom v krajine, takže prirodzene ešte nejaký čas potrvá, kým sa obsadia voľné kapacity. Paradoxne tu však môže pomerne skoro vzniknúť nedostatok kancelárskych priestorov, ktoré budú spĺňať prísne ESG kritériá udržateľnosti.
Prezradíte čitateľom týždenníka TREND váš hlavný odkaz, ktorý odznie aj na bratislavskej konferencii?
Sektor kancelárskych nehnuteľností zažíva svoju očistu, ale nikam neodchádza. Je len otázka času, kedy sa opäť vráti, a to už posilnený a zmenený, medzi top sektory komerčných nehnuteľností. Ja osobne vnímam veľké biznisové príležitosti aj v súvislosti s povinným prechodom na budovy bez emisií v neďalekej budúcnosti.
Viac o konferencii TREND Reality a Development 2024
