Svet sa topí v neudržateľných deficitoch. Ministri financií balansujú na tenkom ľade

Americký štátny dlh nedávno presiahol hranicu 36 biliónov dolárov a stále rastie. Odhady naznačujú, že ďalšie plánované zníženia daní by mohli túto sumu do konca budúceho desaťročia navýšiť o 4,1 bilióna dolárov. Tento rast je podporovaný aj rozpočtovým deficitom, ktorý v minulom fiškálnom roku dosiahol 1,8 bilióna dolárov, čo predstavuje približne 6,4 percenta HDP. 

Problémy s verejnými financiami nie sú výlučne americkým javom. Podobným výzvam čelí aj eurozóna, kde deficit dosahuje 3,6 percenta HDP. Krajiny ako Francúzsko, Taliansko a Poľsko vykazujú ešte vyššie schodky, pohybujúce sa v rozmedzí päť až sedem percent. 

Podobne alarmujúce sú deficity v Indii, kde sa blíži k ôsmim percentám HDP, a v Brazílii, kde schodok dosahuje až desať percent. Situácia je znepokojujúca aj v Číne, kde skrytý dlh miestnych vlád presahuje 120 percent HDP a do roku 2027 by sa mohol vyšplhať až na 150 percent. 

„Paradoxne, zatiaľ čo politici varujú pred rizikom rastúcich deficitov, v praxi sa mnohí z nich správajú presne opačne,“ uvádza časopis The Economist. Dodáva, že napriek varovaniam francúzska vláda nie je schopná presadiť potrebné zvýšenie daní a britská ministerka financií, ktorá sľubovala tvrdú kontrolu verejných financií, po nástupe do úradu výrazne zvýšila zadlžovanie krajiny. 

Finančný kolaps? Skôr nie