Svet sa mení. V metropolách strednej Európy sa žije lepšie ako v mnohých západných mestách

Životnú úroveň nie je možné merať len na základe mesačného príjmu. Významný vplyv majú aj ďalšie faktory. Od cien v obchodoch, cez platby za energie, až po sumy zaplatené za nájom alebo kúpu vlastnej nehnuteľnosti. Po zahľadení spomínaných kritérií môže byť život v hlavných mestách strednej Európy o niečo lepší ako v mnohých mestách a regiónoch na bohatom Západe. K takémuto záveru prišiel analyzovaním dát Európsky štatistický úrad – Eurostat. Životnú úroveň v jednotlivých európskych regiónoch zobrazil prepočítaním hrubého domáceho produktu na obyvateľa vyjadreným štandardom parity kúpnej sily. Najnovšie dostupné údaje sú za rok 2022.

V tejto metodike sa medzi najbohatšími európskymi regiónmi ocitla Praha. V hlavnom meste Českej republiky je životná úroveň 107 percent nad priemerom Európskej únie. Lídrom je región južného Írska, kde je životná úroveň až 186 percent nad európskym priemerom, na ďalších priečkach nasleduje Luxembursko a región východného a stredného Írska. „Vysoký hrubý domáci produkt na obyvateľa v týchto regiónoch možno čiastočne vysvetliť vysokým prílevom dochádzajúcich pracovníkov a niektorými veľkými nadnárodnými podnikmi so sídlom v regiónoch južného, východného a stredného Írska,“ konštatuje Eurostat.

Bratislava ako jediná klesla

Rebríček porovnáva životnú úroveň stoviek európskych regiónov vrátane Turecka. Praha v tomto porovnaní skončila na štvrtej priečke (predstihlo ju ešte Írsko ako celok, ktoré však nie je regiónom). Vysoké pozície obsadili aj ďalšie hlavné mesta Vyšehradskej štvorky. Varšava skončila na mieste číslo 12, Budapešť 16 a Bratislava 21. Presnejšie, v prípade poslednej metropoly prišlo k meraniu životnej úrovne za celý bratislavský kraj.

Na rast v regionálnom rebríčku majú počas nasledujúcich rokov najväčšiu šancu poľské regióny. Dôvodom je obrovský počet voľných pracovných miest. Tie sa efektívne zapĺňajú ukrajinskými utečencami. Zároveň poľská nezamestnanosť je druhá najnižšia v Európskej únii a v decembri 2023 dosiahla len 2,7 percenta. Typickým znakom českých regiónov je stagnácia. V Prahe bola životná úroveň o 106 percent vyššia oproti priemeru Európskej únie už v roku 2018 a v roku 2022 sa ďalej zvýšila o jeden percentuálny bod. Česká ekonomika je najviac v regióne naviazaná na nemeckú a aktuálne dopláca na problémy najväčšej európskej ekonomiky.

Z pohľadu niekoľkých nasledujúcich rokov majú najväčšie riziko zhoršenia súčasných pozícií maďarské a slovenské regióny. Spoločným znakom vlád obidvoch štátov je nezodpovedné hospodárenie s verejnými financiami. Prichádzajúca konsolidácia s veľkou pravdepodobnosťou povedie k zhoršeniu podnikateľského prostredia a prepadu životnej úrovne. Pri bratislavskom kraji signalizujú pokles aj tvrdé dáta. V roku 2015 tam bola životná úroveň 93 percent nad priemerom Európskej únie a v roku 2022 je väčšia len o 46 percent. V rovnakom časovom období v prípade Prahy stúpla z 97 percent na 107 percent, Varšavy z 50 na 62 percent a Budapešti zo 40 na 58 percent.

Cieľ talentovaných ľudí

V rámci Vyšehradskej štvorky každá metropola ponúka najlepšie pracovné podmienky v rámci daného štátu. Pre možnosť zarobiť viac peňazí sa v hlavnom meste usadzujú najšikovnejší ľudia z celej krajiny. Praha má ešte jednu špecifickú výhodu. Vďaka nízkej jazykovej bariére v nej študujú tisícky talentovaných Slovákov. Tí po skončení univerzít obsadzujú pracovné miesta s vysokou pridanou hodnotou a ťahajú český ekonomický rast.

„Ako softvérový a dátový inžinier môžem teoreticky pracovať hocikde na svete. Potrebujem len dobré internetové pripojenie na bezproblémové spojenie s kolegami v tíme,“ hovorí Peter Slamka. Napriek tejto zaujímavej možnosti mladý študent Karlovej univerzity po získaní titulu plánuje ostať žiť v Prahe. „Na jednej strane tú máte výhody veľkomesta v podobe špičkových nemocníc, metra či zaujímavého kultúrneho života. Na druhej tu nie sú mínusy veľkých aglomerácií ako napríklad no-go zóny s vysokou kriminalitou. Aj ceny nehnuteľností sú stále relatívne dosť prijateľné na európske pomery,“ dodáva P. Slamka.

Od vstupu do Európskej únie bolo Poľsko krajinou emigrantov. Top destináciou Poliakov sa pre okamžité otvorenie pracovného trhu stalo Spojené kráľovstvo. Roky trvajúci odchod pracovnej sily sa však už otočil. Posledných sedem rokov sa do najväčšej krajiny strednej Európy každý rok vráti viac Poliakov, ako z nej odíde. „Životné náklady sú v Poľsku podstatne nižšie ako na Západe, zatiaľ čo platy rýchlo rastú. Neznamená to, že za rok či dva sa priemerný poľský Kowalski stane bohatším ako priemerný Smith v Spojenom kráľovstve, ale v Poľsku sa dá naozaj pohodlne pracovať a žiť, aj pre technologické giganty alebo na voľnej nohe,“ hovorí veľvyslanec Poľskej republiky v Slovenskej republike Maciej Ruczaj. Nadnárodné koncerny láka najmä relatívne dostupná a vzdelaná pracovná sila. Aj vďaka tomu je najlepší vedecký klaster v strednej Európe práve vo Varšave.

Obrovské regionálne rozdiely

Slovenská ekonomika v posledných rokoch rastie veľmi pomaly. Eurostat označil v roku 2022 za druhý najchudobnejší štát Európskej únie Slovensko. V domácom hospodárstve je na tom relatívne dobre len bratislavský kraj, kde je životná úroveň o 46 percent vyššia oproti celoeurópskemu priemeru. Zvyšok je na tom zle. Bez započítania metropoly dosahuje životná úroveň západného Slovenska 65 percent európskeho priemeru, stredného 60 percent a východného len 52 percent.