Švajčiarsky model pomôže Slovensku. Zvýši mobilitu, zníži infláciu a zachráni verejné financie

Priemernú slovenskú domácnosť vyjde budúcoročná konsolidácia na tisíc eur. K tomuto záveru dospeli analytici opozície. Aj podľa najnovších odhadov ministerstva financií čaká ľudí tretie najprudšie zdražovanie za posledné dve dekády. Inflácia v roku 2025 dosiahne 5,4 percenta. Najviac peňazí do štátnej pokladnice prinesie zvýšenie sadzby DPH z dvadsať na 23 percent. Toto opatrenie zvýši príjmy rozpočtu o viac ako jednu miliardu eur. Zároveň práve toto opatrenie zvýši na budúci rok priemerný rast cien o 1,5 percentuálneho bodu.

„Konsolidáciu nie je možné urobiť bez zvýšenia DPH,“ konštatoval počas tlačovej konferencie minister financií Ladislav Kamenický. Nie je to úplne pravda. Podobné peniaze sa dajú vybrať aj zvýšením dane z nehnuteľností. Treba „len“ dvom miliónom slovenských domácností zvýšiť daň z nehnuteľností v priemere na päťsto eur za rok. Výhodou tohto riešenia je pomalší rast cien, pričom inflácia by v roku 2025 dosiahla 3,9 percenta. Súčasná koalícia sa napriek tejto výhode rozhodla pre rast DPH. Podobne sa pri konsolidácii správali aj predchádzajúce vlády. Dôvod bol vždy rovnaký – obrovský odpor verejnosti voči väčšiemu zdaneniu bytov a domov.

Celý život na jednom mieste

Slovensko má najvyššiu mieru vlastníctva nehnuteľností v rámci OECD. Až 91,44 percenta domácností v roku 2020 bývalo vo svojich bytoch alebo domoch. Tento trend má však aj svoje nevýhody. „Vlastníctvo nehnuteľností obmedzuje domácnosti pri hľadaní práce v regiónoch s vyššími platmi alebo v štvrtiach s lepším prístupom k školám. Mobilite bráni aj nedostatočne rozvinutý trh s prenájmami, čo vedie k regionálnym nerovnostiam,“ konštatuje OECD v rámci najnovšieho ekonomického prehľadu o Slovensku za rok 2024.

Za posledných päť rokov zmenilo svoje bydlisko len 8,23 percenta Slovákov. Takto meraná miera mobility pracovnej sily patrí k najnižším v rámci OECD. Horšie sú na tom v Európe len Česko (7,44 percenta), Maďarsko (7,31 percenta) a Litva (4,71 percenta). Najvyššiu mieru má Austrália (48,99 percenta), pričom v Európe vedie Island (39,34 percenta) a Švédsko (39,29 percenta). V treťom Švajčiarsku je to 35,04 percenta.

Nízka ochota meniť bydlisko kvôli práci je typická pre Slovákov. Ľudia sú dokonca ochotnejší dochádzať za prácou na týždňovky, než predať svoj dom a začať život inde. Aj mladí ľudia s vysokoškolským vzdelaním menia bydlisko väčšinou len po skončení univerzity. V meste, kde sa rozhodnú pracovať, najprv žijú v podnájme, potom si kúpia vlastný byt, a ak sú úspešní, neskôr sa presťahujú do domu. Väčšinu života však prežijú v tom istom meste alebo jeho okolí.

Vysoké dane a mobilita

Švajčiarsko, veľkosťou a polohou podobné Slovensku, má vysokú mieru mobility. Až 35 percent obyvateľov zmenilo v posledných piatich rokoch trvalé bydlisko. Dôležitým faktorom je tamojší daňový systém. Vlastníci nehnuteľností sú zaťažení daňou z imputovaného nájomného, teda platia daň z predpokladaného príjmu, ktorý by mohli získať prenájmom svojej nehnuteľnosti, aj keď ju neprenajímajú.