Stredná vrstva v Európe má dobré časy za sebou. Pocit blahobytu čakajú ďalšie otrasy

Uplynulé dve dekády znamenali vo svete celosvetový rast blahobytu a podstatný nárast súkromného majetku. Počet milionárov v Severnej Amerike sa od roku 2010 do roku 2020 viac ako zdvojnásobil. „Podobný trend možno pozorovať aj v Ázii, Tichomorí a Európe,“ uvádza Statista. Za posledné tri roky však do vývoja a rozvrstvenia globálneho bohatstva zasiahlo viacero nových faktorov.

Starnúca Európa a svet

Do roku 2030 môže celosvetová populácia vzrásť na 8,5 miliardy, do roku 2050 na 9,7 miliardy a do roku 2100 môže dosiahnuť až 10,4 miliardy, vyplýva to z prognóz OSN. Do roku 2050 organizácia očakáva celosvetové zvýšenie priemernej dĺžky života na úrovni 77,2 roka. V súvislosti s narastajúcou populáciou starších OSN vlani odporučila krajinám, aby „prispôsobili verejné programy rastúcemu podielu starších ľudí, a to zlepšením udržateľnosti systémov sociálneho zabezpečenia a dôchodkových systémov a podporou dlhodobej zdravotnej starostlivosti.“

To sa však v roku 2023 ukazuje ako jeden zo zásadných problémov, keď vlády jednotlivých krajín čoraz otvorenejšie hovoria o problematickej budúcnosti dôchodkov. Preto je na programe dňa diskusia o zvýšení veku odchodu do dôchodku či konci dôchodkových systémov v takej podobe, v akej sme ich roky v Európe poznali. OSN v súvislosti s demografickými vplyvmi zároveň pripomína, že v najbližších desaťročiach bude v krajinách s vysokými príjmami hybnou silou populačného rastu migrácia.

Priepasti v bohatstve

Najbohatšie percento ľudí na svete získalo od roku 2020 takmer dve tretiny všetkého nového bohatstva. Jedno percento najbohatších tak má v rukách 26 biliónov dolárov z celkového nového bohatstva vo výške 42 biliónov dolárov, zatiaľ čo na zvyšok sveta pripadlo zostávajúcich 16 biliónov dolárov, uvádza Oxfam International. Podľa tejto správy sa majetok miliardárov v posledných rokoch zvýšil o 2,7 miliardy dolárov denne. Vlaňajší nárast bohatstva svetových miliardárov pripisuje ziskom z cien potravín a energií, keď 95 medzinárodných potravinárskych a energetických korporácií viac ako zdvojnásobilo svoje zisky. „Na neočakávaných ziskoch zarobili 306 miliárd dolárov, z čoho akcionárom vyplatili 257 miliárd.“

Oxfam v tejto súvislosti uvádza napríklad dynastiu Waltonovcov, ktorá vlastní polovicu Walmartu a takto zarobila za posledný rok osem a pol miliardy dolárov.

Ďalší je príklad indického miliardára a vlastníka veľkých energetických korporácií Gautama Adaniho. Jeho majetok vlani narástol o 42 miliárd dolárov. „Najbohatší dramaticky zbohatli a zisky niektorých spoločností dosiahli rekordné sumy, čo spôsobilo explóziu nerovnosti“, uvádza organizácia, ktorá varovala pred nárastom extrémneho bohatstva a zároveň chudoby. Vyzvala krajiny na zavedenie nových daní pre tých najbohatších. „Celosvetovo len štyri centy z každého daňového dolára v súčasnosti pochádzajú z daní z bohatstva. Navyše, polovica svetových miliardárov žije v krajinách bez dedičskej dane pre priamych potomkov. Dedičom tak odovzdávajú majetok v hodnote päť biliónov dolárov oslobodený od dane, čo povedie k nárastu budúcej generácie aristokratických elít,“ zamerala sa Oxfam ostro vo svojom výpočte na najbohatších ľudí sveta.

Nové generácie a pravidlá

Na globálny presun majetku v súčasnosti sa však treba pozerať zo širších perspektív a uhlov pohľadu.