Produkcia stavebných firiem dosiahla podľa septembrových dát Štatistického úradu SR len 672 miliónov eur, čo predstavuje medziročne až 18-percentný pokles. Zaostávanie stavebníctva sa prehĺbilo na najvyššiu hodnotu od októbra 2020, pričom dvojciferne poklesli všetky zložky produkcie. Odborníci vidia vinníkov v nedostatočnej podpore vlády, inflácii, vysokých cenách stavebných materiálov, drahých energiách a v neposlednom rade v novej legislatíve Európskej únie.
Hrozivé dvojciferné čísla
Medziročné spomalenie vykazuje stavebný sektor už od decembra minulého roku s výnimkou apríla tohto roka. V porovnaní s augustom sa stavebná produkcia znížila o 3,9 percenta. Domáca nová výstavba sa prepadla o 15,5 percenta, opravy a údržba o 12,8 percenta, najmenšia zložka – ostatné práce o vyše štvrtinu. Domáca stavebná produkcia tvorila viac ako 89 percent celkového objemu stavebníctva.
V členení podľa typu stavieb podielovo významnejšia výstavba budov medziročne zaostávala o 13,1 percenta, práce na inžinierskych stavbách, kam patrí aj výstavba diaľnic, boli nižšie až o 18,6 percenta. „Až tretinový prepad produkcie vykázali stavebné firmy pôsobiace v zahraničí. Ich podiel na celkovej produkcii tvoril 11 percent,“ zdôrazňuje hovorkyňa úradu Jana Morháčová.
Zanedbávaná obnova budov
Viac než polovica opýtaných firiem zaoberajúcich sa obnovou budov a energetickou efektivitou hodnotí kroky vlády v tejto oblasti negatívne. Podporu cez dotácie, granty alebo iné stimuly hodnotia tri štvrtiny ako nedostatočné. Vyplýva to z údajov internej ankety platformy Budovy pre budúcnosť (BPB), do ktorej sa zapojili desiatky podnikov a odborníkov v oblasti stavebníctva a energetickej efektivity.
Až 86 percent respondentov sa vyjadrilo k nedostatočnej podpore vlády v prvom roku jej fungovania. Z nich taktiež 91 percent zdôraznilo, že vláda neposkytuje dostatočné riešenie pre krízu pracovnej sily v sektore. Firmy v ankete uviedli niekoľko odporúčaní, ako situáciu zlepšiť. Jedným z nich sú predvídateľné a transparentné dotácie, ktoré by firmám umožnili lepšie plánovanie investícií.
Obnova budov môže priniesť úspory, nové pracovné miesta či stimulovať rast stavebného sektoru naprieč regiónmi. Myslí si to analytik BPB Richard Paksi, ktorý podporu energetickej efektívnosti budov vníma ako win-win riešenie. Dokáže domácnostiam a firmám pomôcť s predpokladaným nárastom cien energií, rozhýbe ekonomiku v regiónoch a podporí najmä malé firmy a živnostníkov. „Zároveň by takáto politika pomohla s konsolidáciou verejných financií, nakoľko by mala pozitívny vplyv na HDP krajiny a na daňové príjmy do štátneho rozpočtu“.
Inovatívne technológie ako riešenie
Nedostatok pracovnej sily na stavebných projektoch či požiadavky na energetickú udržateľnosť budov sa dá riešiť podľa odborníkov zavedením rôznych inovatívnych technológií či outsourcingom. Na poli moderných technológií, zvlášť s blížiacou sa zimou, je čoraz citeľnejšia snaha o znižovanie nákladov na priemyslové procesy a energie.
Jedným z riešení, ktoré znižuje náklady, zlepšuje efektivitu a zároveň zmenšuje emisie CO2, je technológia spätného získavania tepla zo spalín (heat recovery system). Tento proces využíva teplo, ktoré by sa inak pri priemyslovej výrobe alebo pri vykurovaní budov stratilo.
„Strata energie zo spalín alebo iného tepelného procesu je zvyčajne okolo 15 až 20 percent. So systémom spätného získavania tepla od exodraftu môže byť obnovených až 80 percent tepla. Existuje teda potenciál zníženia spotreby paliva o 12 až 16 percent a redukcia emisií CO2,“ vysvetľuje obchodný riaditeľ spoločnosti Almeva Pavel Ulrich. Niektoré priemyslové systémy umožňujú zo zachyteného tepla vyrábať aj elektrinu, čo znižuje potrebu externých zdrojov.
Udržateľnosť vo výstavbe
Na poli outsourcingu ponúkajú firmy služby zahŕňajúce management stavieb, udržateľnosť či správu budov. Tým, že svoj problém zverí spoločnosť do rúk odborníkov na danú oblasť, ušetrí nielen peniaze, ale aj čas. Vzhľadom k vzrastajúcim požiadavkám EÚ na energetickú účinnosť, stavebné výrobky, pracovnú legislatívu, udržateľnosť a ekologický design, je pre firmy stále náročnejšie financovať a manažovať nové projekty.
Malá podpora vlády a nepredvídateľnosť dotácií tento problém ešte prehlbujú. Viaceré firmy okrem managementu stavieb ponúkajú tiež služby spojené s energetikou, pričom ponúkajú firmám riešenia zároveň na znižovanie uhlíkovej stopy. Zefektívnenie energetického hospodárstva považuje obchodný riaditeľ M2C Slovakia Patrik Zúrik za kľúčové najmä v súčasnej dobe, kedy silnie regulačný tlak Únie, budúcoročný rast DPH prinesie zdražovanie a ceny energií budú zrejme drahšie.
Mierny optimizmus v čase krízy
Podľa agentúry CEEC Research sú očakávania stavebných firiem na Slovensku napriek súčasnej kríze optimistické. Odhaduje sa rast trhu o 3,5 percenta. Väčšina respondentov vidí príležitosť v novom stavebnom zákone, ktorý má odbúrať byrokraciu a urýchliť výstavbu. Táto zmena podľa nich prinesie nové stavebné zákazky či obnoví pozastavené projekty.
„Stavebný sektor tradične ťaží z ekonomického rastu a zvýšených verejných investícií, najmä do infraštruktúry. Rozsiahle investície do dopravnej infraštruktúry, ako sú diaľnice a mosty, predstavujú značný podiel tržieb mnohých stavebných firiem,“ vysvetľuje riaditeľ CEEC Research Michal Vacek s tým, že v posledných rokoch tento trend podporili aj európske fondy. Tie prispeli k financovaniu mnohých veľkých projektov.
Stavbári očakávajú, že slovenský stavebný trh bude rásť najmä vďaka investíciám do infraštruktúry a obnovy starších stavieb. Avšak firmy musia zostať podľa M. Vaceka ostražité voči vonkajším tlakom, ako sú náklady na materiál a prácu. „Súčasne by mali inovovať a digitalizovať, aby zostali konkurencieschopné,“ dodáva s tým, že skeptickejší riaditelia stavebných spoločností predpovedajú pokles trhu stavebných práv o 1,8 percenta.
Ďalšie dôležité správy
