Štát zamknutý medzi Ruskom a Čínou môže čoskoro vyšachovať z hry ruský Gazprom

Mongolsko je chudobná krajina uväznená medzi dvomi autoritárskymi štátmi, ktorej väčšinu povrchu tvoria hory a púšť. Má len dvoch susedov, na severe Rusko a na juhu Čínu. Hoci ide o obrovskú krajinu, do ktorej by sa zmestili tri najväčšie európske štáty, vzhľadom na svoju polohu si nemohla vybrať a Ulanbátar musel vyvažovať vzťahy s oboma susedmi.

Historicky tu mala vždy navrch Moskva, a Peking tu v rámci dobrých vzťahov s Moskvou našľapoval len zľahka. Nakoniec, nemal tu veľmi čo získať. Toto sa však mení a v celej hre sa otvára nová kapitola. Čína rýchlym tempom buduje obnoviteľné zdroje energie. Púšť Gobi je na to ideálna. Je to obrovský nevyužitý priestor, ktorý však z veľkej časti netvoria pieskové duny, ale skaly.

Púšť ako zásobáreň energie

Minulý rok bola do prevádzky spustená úvodná fáza pilotného projektu v oblasti Tengger Desert, ktorý leží na južnom okraji Gobi. Ide o inštalovaný výkon 1 GW, čo sú dve tretiny výkonu atómovej elektrárne Mochovce. Stačí to na obsluhu 1,5 milióna domácností.

Len tento pilotný projekt má byť v najbližších rokoch rozšírený na kapacitu 13 GW. V tejto oblasti sa majú vybudovať solárne panely a veterné turbíny s kapacitou 100 GW. V púšti Gobi chce Čína celkovo vystavať panely a turbíny s kapacitou 450 GW.

Technologické prekážky neexistujú, je to len o politike. V súčasnosti Mongolsko exportuje uhlie do Číny, keď až 94 percent jeho exportov smeruje k južnému susedovi. Kto však bude v budúcom desaťročí potrebovať toľko uhlia?

Ak Čína začne budovať solárne a veterné elektrárne v Mongolsku, bude to mať obrovský vplyv na jej vzťahy s Ruskom. Ekonomický vplyv Pekingu na Mongolsko je výrazne vyšší. Čína už kupuje väčšinu mongolského exportu a obchod rastie aj vďaka novej železnici.