Sprcha raz denne, žiadne bazény či klíma, energie na prídel. Brusel prikáže šetriť aj Slovákom

Chcete či nechcete, aj tak budete povinne šetriť energie. Všetci Európania bez rozdielu, a to domácnosti aj firmy. Slováci sa sami nerozhodnú, tie časy sú dávno preč. Európa sa zásadne mení.

Z Bruselu totiž prichádza tvrdá novinka, ktorá úsporný režim, v krajnom prípade aj prídelový systém energií, jednoducho krajinám nariadi. Európska komisia (EK) najnovšie navrhuje povinné zníženie odberu plynu pre všetky krajiny európskeho spoločenstva v rámci jednotného plánu. Ak teda Slováci ešte náhodou nešetria energiami, tak budú musieť.

Šetriť budú musieť všetci,  bez výnimky

Ako by to reálne mohlo vyzerať? Napríklad sa zníži teplota v bytoch či domoch, namiesto kúpania vo vani bude potrebné uprednostniť rýchlu párminútovú sprchu, prípadne teplú vodu v domácnosti na umývanie riadu využívať len obmedzene.

Spotrebu však obmedzia aj firmy, a to napríklad tak, že v zime budú menej kúriť v kanceláriách či ďalších firemných priestoroch, v lete počas horúčav budú zasa menej využívať klimatizáciu. A to je len niekoľko opatrení, ktoré teoreticky prichádzajú do úvahy a ktoré už vidieť v súčasnosti vo viacerých krajinách Európskej únie (EÚ).

To, čo slovenskí politici vlády Eduarda Hegera stále ututlávajú, sa zrejme stane už počas najbližšej zimy tvrdou realitou. Vedia to už aj Nemci, Taliani, Francúzi či Rakúšania, čiže je úplne jasné, že Slovensko nebude žiadna výnimka. Najčastejšie sa v europarlamente hovorí o úsporách vo výške 10 až 15 percent, uvádza to i portál hn.cz.

 Plán, ktorý by krajinám EÚ prikázal povinne šetriť plynom, reaguje na možný nedostatok suroviny v rámci kontinentu počas najbližšej jesene a zimy, nesie názov „Save gas for a safe winter“, teda v preklade: „Šetrite plynom, aby ste zvládli zimu“. Európska komisia (EK) ho zverejnila  v stredu 20. júla 2022.

Detaily prirodzene EK necháva na jednotlivých krajinách, v návrhu však odporúča zamerať sa na priemysel a energetiku. A tam, kde je to možné, odporúča nahrádzať plyn inými zdrojmi, dokonca aj za cenu toho, že by to znamenalo dočasný návrat k spaľovaniu uhlia alebo nafty. Exekutíva EÚ tiež počíta s tým, že by firmy mohli získať finančné ponuky či kompenzácie, spomína sa tiež možnosť úľav z emisných limitov.

EK tiež predpokladá, že ruská spoločnosť Gazprom už neobnoví prevádzku plynovodu Nord Stream po technologickej odstávke, ktorá sa má 20. júla skončiť. Slovenská vláda má v tomto smere už v súčasnosti značné rezervy: zmrazenie cien elektriny a lacnejší plyn avizovala za určitých podmienok len pre domácnosti, firmy nemajú žiadne úľavy ani dotácie v oblasti energií, politici neavizovali ani žiadne ďalšie návrhy či možnosti v tomto smere.

Energie na prídel. Nie fikcia, tvrdá realita

Slová európskych politikov, s výnimkou tých slovenských, ktorí sú vraj na všetko dobre pripravení, sú veľmi dramatické. Minister hospodárstva Richard Sulík v polovici júla uviedol, že oproti celoročnej spotreba má krajina v zásobníkoch 49 percent plynu. Ďalšie natláčanie plynu by podľa neho bolo neefektívne. EK tiež požaduje, aby členské štáty EÚ naplnili zásobníky plynu do 1. novembra minimálne na 80 percent, avšak vždy treba posudzovať aj veľkosť zásobníka.

Slovensko má vraj dosť plynu na celú budúcu vykurovaciu sezónu, teda do konca marca 2023. Predsedu hospodárskeho výboru NR SR Peter Kremský (OĽANO) však tvrdí, že minister hospodárstva zavádza a plyn v zásobníku nebude stačiť. Realita sa naplno odhalí už o pár mesiacov, keď sa začne nová vykurovacia sezóna.

Ďalší európski politici sú tiež veľmi opatrní. „Európa bude počas nadchádzajúcej zimy prinútená dodávať energie na prídel,“ povedal ešte 14. júla počas konferencie v Oxforde šéf ropnej a plynárenskej spoločnosti Shell Ben van Beurden. Prognózy podľa neho vôbec nie sú pre Európanov optimistické.

„Európu čaká skutočne tvrdá zima. Niektorým krajinám sa bude dariť lepšie ako iným, všetci však budeme čeliť výraznému rastu cien energií,“ dodal S. van Beurden. Niektoré európske štáty už informovali, že v prípade extrémneho nedostatku energií obmedzia dodávky priemyselným podnikom. Prioritu totiž bude zabezpečiť dostatok energií pre vykurovanie domácností.

Na šetrenie a prípravy na ťažkú zimu vyzval pred pár dňami opakovane aj šéf Medzinárodnej agentúry pre energiu Fatih Birol. Varoval, že aj keby Európa naplnila zásobníky plynu nie na 80, ale na 90 percent, bez zásadných trvalých úspor bude na jeseň čeliť plynovej kríze v prípade prerušenia ruských dodávok.

Pár stupňov rizika, príkaz nižších odberov 

Stratégia EK zároveň počíta s niekoľkými stupňami odberného rizika plynu, pričom ten najnižší by pri dlhodobom poklese dodávky občanov EÚ „len“ nabádal k dobrovoľnému uskromneniu.

Až v prípade, keď najmenej dva štáty EÚ vyhlásia zásadné problémy s nedostatkom plynu alebo stav núdze, podľa EK nastúpi povinné zníženie odberu všetkými odberateľmi. Bolo by potom na každej krajine EÚ, aby sa rozhodla, ako sa obmedzenie dotkne jej ekonomiky, respektíve ktoré sektory by dostali menej suroviny a museli by tomu prispôsobiť prevádzky či chod domácností.

Problém je však aj inde. Záväzné rozhodnutia na úrovni EÚ trvajú spravidla dlho, preto Brusel kvôli vážnosti situácie navrhuje využiť mimoriadnu procedúru a plánuje schváliť plán len na úrovni národných vlád, teda s vylúčením Európskeho parlamentu. Celú vec by to vraj výrazne urýchlilo.

Plán EK povinne znížiť spotrebu preto zahŕňa právny mechanizmus, ktorý by krajinám umožnil rozhodnúť sa o prijatí opatrení kvalifikovanou väčšinou hlasov. Žiadna jednotlivá krajina by nemala možnosť tieto plány vetovať.

Úspory by podľa EK mali ísť až na úroveň jednotlivých firiem a domácností. Pôvodne navrhovala napríklad vykurovanie v budovách na 19 stupňov, tieto konkrétne čísla však z ďalších verzií plánu zmizli. Časť krajín kritizovala fakt, že Brusel by určoval aj teplotu v kanceláriách.

Na návrh EK hneď reagoval aj český premiér Petr Fiala s tým, že uskromnenie dopytu po plyne Česko zvládne. „My by sme si s tou situáciou dokázali poradiť. Sme schopní úspor bez toho, aby to znamenalo významné obmedzenie pre české podniky alebo domácnosti. Spotreba plynu už teraz klesá,“ reagoval.

Návrh EK ide však podľa neho správnou cestou. „Ak budú dodržané úspory a solidarita dodávok medzi členskými štátmi, tak si so situáciou môžeme poradiť,“ dodal P. Fiala.

A ako to bude na Slovensku? Podľa statusu slovenského premiéra na sociálnych sieťach Eduarda Hegera v posledných týždňoch skôr trápi očista spoločnosti a jeho politický záväzok voči občanom, nie aktuálna situácia s energiami.

Pred týždňom napríklad uviedol, že chce vrátiť prosperitu do regiónov, spresnil, ako vyzerá skutočná pomoc poľnohospodárom či verejnej správe, a vraj treba pamätať, že mafia už čaká za dverami. O prípravách Slovenska na ťažké časy v oblasti energetiky však nikde ani čiarka. 

Situácia je viac ako dramatická

Európa sa musí pripraviť na ťažké časy. „Situácia je viac než dramatická,“ cituje Financial Times Axela Gedaschka, šéfa Federácie nemeckých bytových podnikov. K nemu sa pridal aj Helmut Dedy, šéf nemeckého združenia miest, ktorý vyhlásil, že spoločnosť musí okamžite začať šetriť a škrtiť spotrebu, inak ľudí v zime čakajú studené byty.

Obmedzenia sa v Nemecku dotýkajú najmä verejných bazénov, ktoré musia limitovať vyhrievanie vody alebo dočasne úplne prerušiť prevádzku. O horúcu vodu čiastočne prichádzajú aj domácnosti. Rovnako mestá musia utlmovať svetlá pouličných lámp či ďalšie služby.

Prenajímatelia bytov plánujú v zime znížiť teplotu plynového ústredného kúrenia pre nájomníkov na 17 stupňov medzi 23:00 a 6:00 hodinou. Mali by nasledovať aj ďalšie mimoriadne opatrenia: navrhuje sa vypnúť na noc semafory, teplú vodu v obecných budovách, ale aj v múzeách a športových centrách, tiež nastaviť či obmedziť klimatizáciu a prestať osvetľovať historické budovy.

Asociácia vlastníkov domov v saskom meste Dippoldiswalde neďaleko českých hraníc zasa nájomníkom obmedzila dodávky horúcej vody. Tá tečie iba trikrát denne v niekoľkohodinových intervaloch. Obyvatelia sa tak osprchujú iba štyri hodiny ráno, dve hodiny na poludnie a štyri hodiny večer, uviedol v polovici júla portál tvnova.cz.

V Taliansku sa zase vo verejných budovách zníži v zime maximálna priemerná teplota na 19 stupňov, minimálna teplota v lete môže byť maximálne 26 stupňov Celzia, viac vychladzovať priestory klímou jednoducho situácia na trhu energií nedovoľuje. „Chceme mier alebo zapnutú klimatizáciu?“, predniesol ešte v apríli tamojší premiér Mario Draghi, za ktorý zožal v tlači silnú kritiku a nedávno odstúpil z funkcie. 

Odvtedy sa situácia v Taliansku ešte zhoršila. Čo región, to kritická situácia. Dvere na obchodoch v Miláne nesmú byť otvorené, aby sa zabránilo nadmernému zaťaženiu elektrickej siete.

Starosta mesta vyzval Milánčanov, aby v dôsledku výrazného sucha, znížili spotrebu vody v domácnostiach, súkromných záhradách a pri čistení terás a dvorov. Viaceré štáty podobne avizujú, že musia pristúpiť k úsporným riešeniam, aby prežili ťažké zimné mesiace.

Ďalšie dôležité správy