„Amerika na prvom mieste“ či „zlatý vek Ameriky“ sú slogany, ktoré prevalcovali voľby v najväčšej ekonomike sveta. Trumpova colná politika však povedie k opačnému výsledku. Ešte väčší vplyv na svet môže mať zahraničná politika izolacionizmu. Udalosti z tohto týždňa ukázali prečo.
V pondelok na stretnutí lídrov krajín G20 chýbal na spoločnej fotke americký prezident Joe Biden. Bolo to údajne pre „logistické problémy“. Lídri ostatných krajín na neho nečakali. Takýto obrázok sa bude stávať realitou čoraz častejšie.
Stretnutie lídrov G20 v Brazílii bolo jedným z viacerých podujatí, na ktorom sa v priebehu posledných dní zúčastnil čínsky prezident Si Ťin-pching. Do Brazílie pricestoval so stovkami podnikateľov a s prezidentom Lulom uzavrel viac ako 40 dohôd o spolupráci v objeme miliárd dolárov.
„Vzťahy medzi Čínou a Brazíliou sú teraz v najlepšom momente, aký kedy bol," povedal Si Ťin-pching a dodal, že Čína je pripravená urobiť z týchto krajín „zlatých partnerov".
Megaprístav v Chancay
Najväčšou udalosťou cesty Si Ťin-pchinga po regióne však bola návšteva Peru, kde slávnostne otvoril hlbokomorský prístav Chancay. Označil ho za začiatok námornej Novej hodvábnej cesty 21. storočia.
Až doteraz bola preprava tovarov z krajín Latinskej Ameriky do Číny obmedzená nízkou kapacitou domácich prístavov. Vzájomný obchod však v posledných dvoch dekádach narástol exponenciálne, z úrovne 12 miliárd dolárov v roku 2000 na 450 miliárd v roku 2023.
Čína má voči krajinám Latinskej Ameriky prekvapujúci obchodný deficit, keďže primárne importovala komodity. Avšak s tým, ako nový americký prezident hrozí clami a Európa ich už zavádza, Čína si otvára nové obchodné príležitosti všade vo svete.
Peruánsky prístav v Chancay bude najväčší v celej oblasti. Do Číny bude ešte vo väčšej miere vyvážať domáce ovocie a meď. K tomu sa pripoja aj ostatné krajiny, ktoré ho budú využívať ako hub na vývoz svojich produktov do Ázie. Zámerom je, aby sa z krajiny stal "Singapur Latinskej Ameriky".
Jedným z nich krajín využívajúcich Chancay bude Brazília. Doteraz orientovaná na východ dodávala tovary do Číny okľukou. Jej nové cestné a železničné prepojenie s Peru zrýchli cestu do Číny o 10 dní a umožní rýchlo rozšíriť spoluprácu.
Okrem tovarov z Brazílie budú do peruánskeho prístavu, ako jediného umožňujúceho prijať najväčšie lode na svete, smerovať tovary z Ekvádora, Čile a Kolumbie. A potenciálne aj čínske vojenské lode.
Stratený vplyv USA
Kým čínsky prezident ohlasuje miliardové investície do peruánskej infraštruktúry, Joe Biden oznámil dodanie deviatich helikoptér Black Hawk v rámci 65-miliónového protidrogového programu. A darovanie použitých vlakov z Kalifornie metru hlavného mesta Lima.
Podobný príbeh prebiehal aj v Brazílii, kde Joe Biden ohlásil investíciu na podporu zachovania pralesa na úrovni 50 miliónov dolárov. Čínsky prezident prisľúbil investície, ktoré posunú Brazíliu v rebríčku výroby na vyššiu pridanú hodnotu.
Až 60 percent ohlásených investícií v Latinskej Amerike sa má zamerať na technologický sektor. Tým sa ďalej prehĺbi spolupráca medzi regiónmi. Už teraz je Čína najväčším obchodným partnerom takmer všetkých latinskoamerických krajín.
Až dve tretiny z nich sa zapojili do projektu Novej hodvábnej cesty. Spojené štáty čoraz viac prehrávajú boj o Latinskú Ameriku – oblasť, ktorá mala pre ne vždy zásadný charakter. S príchodom Donalda Trumpa sa tento trend ešte zrýchli.
Latinská Amerika tak bude nasledovať osud juhovýchodnej Ázie a Afriky. Kontinent pritom disponuje 57 percentami svetových zásob lítia, 37 percentami zásob medi a takmer 20 percentami zásob ropy. Ak priamo či nepriamo získa Čína kontrolu nad nimi, o to väčší problém bude mať Západný svet zaistiť svoju komoditnú nezávislosť.
Investícia do prístavu Chancay v Peru nie je zďaleka jediná na západnom brehu amerického svetadielu. Podobne veľký prístav sa buduje v mexickom Manzanille. Po dokončení v roku 2030 môže mať rovnakú kapacitu ako najväčší americký prístav v Los Angeles.
S rastom obchodnej spolupráce bude rásť aj politická a vojenská spolupráca. Spojené štáty sa dobrovoľne a z vlastného rozhodnutia vzdávajú veľmocenskej pozície vo svete a posúvajú ju na tácke Číne.
Pre Európu je zásadné, ako sa postaví k novým výzvam. Globálnym obchodným šampiónom už nie sú Spojené štáty. S tým, ako globálny poriadok založený na pravidlách nahrádzajú poriadkom založeným na sile, bude otázne, akú cestu si Európa vyberie. Nebude ľahká, no po dekády môže definovať jej ďalšie smerovanie.
