V posledných rokoch sa spolok BRICS, ktorý založili Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika, stále viac profiluje ako globálny hráč, s ambíciou získať väčší vplyv na svetovú ekonomiku. Tento rok sa rozšíril o Egypt, Etiópiu, Irán a Spojené arabské emiráty (SAE). Krajiny, ktoré majú rôzne ekonomické a politické záujmy, zdieľajú spoločný cieľ – zníženie svojej závislosti na dolári.
USA pred plánom v minulosti varovali s tým, že zavedú protiopatrenia na ochranu postavenia svojej meny. Počas víkendu to opäť potvrdil D. Trump.
V súčasnosti je dolár neoddeliteľne spojený s medzinárodným obchodom. Systém umožňuje USA získavať výhody v podobe nízkych úrokových sadzieb a jednoduchého financovania svojich deficitov. Nadvláda nad dolárovým systémom dáva USA významnú geopolitickú moc a umožňuje im uplatňovať ekonomické sankcie proti iným krajinám. Pre štáty ako Rusko a Čína, ktoré čelili sankciám Washingtonu, je preto snaha o zníženie závislosti od dolára nielen ekonomickým, ale aj politickým cieľom.
Jedným z najviditeľnejších krokov v snahe znížiť využívanie dolára sú rôzne mechanizmy na podporu obchodu medzi krajinami BRICS v národných menách. Napríklad Rusko a Čína podpísali niekoľko dohôd, ktoré umožňujú obchodné transakcie v rubľoch a jüanoch namiesto dolárov. Okrem toho krajiny BRICS diskutujú o vytvorení spoločnej meny, čo by ešte znížilo závislosť od dolára a posilnilo obchod medzi členskými štátmi.
Trump hrozí clami
Nastupujúci prezident Donald Trump už v minulosti jasne povedal, že snahy o znižovanie úlohy dolára v globálnom obchode sú pre Spojené štáty neprijateľné. Ako prezident v rokoch 2017 až 2021 sa snažil posilniť pozíciu dolára ako dominantnej svetovej meny a uplatňoval politiku, ktorá sa vyznačovala konfrontačným prístupom voči rivalom na globálnej scéne.
V prípade BRICS, ktoré sa začalo profilovať ako potenciálny konkurent, D. Trump varoval, že USA nebudú tolerovať snahu o vytvorenie jeho alternatívy. Najnovšie vyhlásil, že v takom prípade na členské štáty zoskupenia BRICS uvalí 100-percentné dovozné clá. Moskva reagovala, že akákoľvek snaha o blokovanie snáh združenia sa obráti proti Washingtonu.
D. Trump sa obáva, že zníženie úlohy dolára v globálnom obchode by mohlo mať vážne dôsledky pre americkú ekonomiku, najmä v oblasti zahraničného obchodu a financovania štátneho dlhu. Jeho postoj sa dá chápať aj ako snaha o ochranu geopolitických záujmov USA. Dominancia dolára je totiž aj základom americkej moci na medzinárodnej scéne.
Ak by krajiny ako Čína a Rusko usilovali o oslabenie tejto pozície, mohlo by to vážne ohroziť globálnu stabilitu a ekonomické postavenie zaoceánskej veľmoci. USA však majú v rukách silné nástroje, aby odradili ostatné krajiny od tejto výzvy. Môžu zahŕňať obchodné bariéry, sankcie, či pokusy o destabilizáciu ekonomík krajín, ktoré by sa rozhodli pre obchodovanie v národných alebo iných menách než dolár.
Krehkosť krajín BRICS
Štáty zoskupenia BRICS čelia výzvam, ktoré sú spojené s vytváraním alternatívnych finančných mechanizmov. Jedným z problémov je rôznorodosť jeho členov, ktoré majú odlišné ekonomické, politické a kultúrne záujmy. Preto bude ťažké nájsť spoločnú menu, ktorú by akceptoval globálny trh. Zároveň musia zohľadniť aj technologické a finančné výzvy, ako sú nevyhnutné inštitucionálne a legislatívne reformy.
Ekonomika krajín BRICS je rastúca, no v porovnaní s vyspelými ekonomikami, ako sú USA, Japonsko, Nemecko alebo Veľká Británia, stále čelí významným rozdielom v rozvoji. Štáty BRICS majú veľký potenciál vďaka svojej veľkosti, rastúcim trhom a prírodným zdrojom. Čína, ako najväčšia ekonomika v rámci združenia, je druhou najväčšou ekonomikou sveta a motorom globálneho rastu. India, s rastúcou populáciou a digitálnou ekonomikou, sa tiež stáva významným hráčom. Rusko a Brazília majú bohaté prírodné zdroje, čo im umožňuje exportovať suroviny, ale ich hospodárstva sú náchylné na volatilitu cien komodít.
Na druhej strane vyspelé ekonomiky, ako USA, Japonsko a krajiny EÚ, dominujú technologickým pokrokom, inováciám a stabilite. Ich ekonomiky sú silne diverzifikované, s vyspelými sektormi ako financie, technológie a služby. Tiež profitujú z pokročilých inštitúcií, silných právnych rámcov a kvalitného vzdelávacieho systému, čo prispieva k ich vyššiemu životnému štandardu a stabilnejšiemu rastu.
Konfrontácia rastie
Snahy krajín BRICS sú odrazom rastúcej túžby po väčšej nezávislosti a ekonomickej moci na globálnej scéne. Zatiaľ čo tieto ambície môžu mať dlhodobý potenciál na formovanie nového globálneho finančného poriadku, reakcia Spojených štátov, najmä v podaní D. Trumpa, ukazuje, že USA sú pripravené brániť svoju pozíciu a podniknúť kroky na ochranu dolára.
Hlavným dôvodom, prečo krajiny združenia BRICS v krátkodobom až strednodobom horizonte najsilnejšiu svetovú menu nenahradia je jej pretrvávajúca dominancia v globálnom finančnom systéme. Dolár je neoddeliteľne spojený s medzinárodným obchodom, finančnými a úverovými tokmi, rezervami centrálnych bánk a investíciami. Tento status podporuje jeho stabilita, likvidita a široké prijatie na svetových trhoch.
Krajiny BRICS, hoci ekonomicky významné, stále čelia problémom s politickou a hospodárskou diverzitou. Každá má iné hospodárske záujmy, čo sťažuje implementáciu spoločného riešenia. Okrem toho žiadna z národných mien BRICS, ako čínsky jüan či ruský rubeľ, nie je dostatočne medzinárodne akceptovateľná ani stabilná. Príkladom je práve rubeľ, ktorý za posledné mesiace stratil štvrtinu svojej hodnoty.
