Sme šampióni v zdražovaní. Namiesto nižších daní vraj cenový diktát. Bude zo štátu Veľký brat?

Ukážte nákupné ceny potravín v obchodoch, teda za čo ich nakupujete a za koľko ich potom predávate. Pekne položku po položke, štát na to chce dohliadať. Vláda opäť dostala nápad, ako „bojovať“ s rastúcou infláciou, ktorá v januári vyskočila na 8,5 percenta.

Teraz svoje kroky mieri rovno ku kontrole súkromného sektora. Paradoxne, má často nasadené úplne iné okuliare, ako podnikatelia z praxe a namiesto akéhokoľvek zníženia dane z pridanej hodnoty (DPH), chce takto dohliadať na ich cenovú politiku.

Tohto kroku sa podľa prieskumu TRENDU neobávali v siedmich krajinách EÚ, kde túto daň hoci len dočasne znížili. Vláda Eduarda Hegera tvrdí, že na to nie je dôvod. Ako premiér uviedol pre RTVS Sobotné dialógy, jeho vláda investovala v predchádzajúcich mesiacoch stovky miliónov eur na kompenzácie.

„Iné štáty to v predchádzajúcom období neurobili, my áno a urobili sme to kvalitne,“ zdôraznil pri porovnaní intervencií Slovenska a iných štátov. Spomenul napríklad investície do regulácie cien energií pred dvomi rokmi, zaradil k nim aj trinásty dôchodok či príspevok za očkovanie pre seniorov. „Aj tieto prostriedky môžu použiť na to, aby zvládli zvýšenie cien,“ upozornil, čím vzbudil nechcené ohlasy bežných ľudí na sociálnych sieťach. 

Odborníci vidia problém úplne inde, fakty jednoducho nepustia. Zníženie DPH na všetky potraviny by znížilo príjmy rádovo o stovky miliónov eur. Pre nás je to dobrá správa, komentuje Martin Vlachynský, analytik z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS). Politici sa podľa neho v posledných dvoch rokoch absolútne odtrhli z reťaze.

Sú schopní vymyslieť a schváliť čoraz bizarnejšie výdavky s čoraz vyššími cenovkami. Jediný spôsob, ako im v tom zabrániť, je zobrať im aspoň časť peňazí z rúk. Deficit nemožno zvyšovať donekonečna. Znížená DPH by tak svojou trochou mohla prispieť k tomu, že zajtra niekto nezvolá tlačovku a s vážnou tvárou neohlási zavedenie kolotočovného za pol miliardy eur ročne, spresnil M. Vlachynský.

Všetko je v „poriadku“, tvrdí vláda

Je nespochybniteľné, že rastúce ceny potravín čoraz viac valcujú peňaženky spotrebiteľov. Pohľad na účet pri nákupoch Slovákov neteší. Ako ukázali dáta Štatistického úradu (ŠÚ SR) za december 2021, medziročne došlo k nárastu cien o 5,8 percent, čo predstavuje ďalšie zrýchlenie zdražovania.

Inflácia tak zároveň dosiahla maximum od decembra 2004, teda 17-ročný rekord. Dôvodov, prečo potraviny dražejú, je viacero, hovorí Eva Sadovská, analytička WOOD & Company.

„Ako dôvod číslo jeden producenti uvádzajú drahšie energie, potrebné na výrobu. Nasleduje faktor počasia, ktorý má dopad na úrodu a následne aj na živočíšnu výrobu. Stav úrody sa vždy premietne do vývoja cien argokomodít na burzách a neskôr sa ukáže na cenovkách v obchodoch,“ dodáva E. Sadovská.

Ďalším dôvodom je vysoká cena ropy a pohonných látok, keďže potraviny treba nielen vyrobiť, ale ich aj do obchodov prepraviť. Producenti i obchodníci upozorňujú, že na vyššie ceny majú vplyv aj vyššie náklady na ľudí, aj so zabezpečením opatrení v súvislosti s pandémiou. Potravinári zase museli investovať do ekologizácie výroby či do drahších obalových materiálov, k čomu ich tlačí aj zelená politika EÚ.

Pekári a cukrári trpia pre rastúce ceny surovín, energií i práce

Pekári a cukrári majú na vládu Eduarda Hegera aj ďalšie požiadavky. Žiadajú zvýšiť podporu v rámci strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Vláda v rokoch 2023 až 2027 stanovila pre potravinárov z balíka 4,3 miliardy eur len 75 miliónov, čiže len 1,75 percentami z celkového balíka.

Pre porovnanie, je to zhruba tretinová podpora oproti programovaciemu obdobiu v rokoch 2014 až 2020, a ani nie polovica rokov 2021 až 2022, hovorí pre TREND Milan Lapšanský predseda predstavenstva, Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC).

„Ako problém vnímame aj úplnú absenciu pandemických podpôr a posilňovanie postavenia obchodníkov na úkor potravinárov. Súčasný pán minister sa namiesto odborníkov v potravinárstve obklopuje obchodníkmi. Tento týždeň dokonca vymenoval predstaviteľa obchodníkov za šéfa svojho poradného tímu. Obchod pritom gestačne patrí pod ministerstvo hospodárstva," konštatuje M. Lapšanský.

Pekári podľa jeho slov ekonomicky trpia pre stále rastúce ceny surovín, energií služieb i cenu práce. Privítali by preto systematické nástroje aspoň na redukciu našich nákladov na energie a cenu práce v časti príplatkov a odvodov.

Neefektívny spôsob kontroly

Je podľa expertov z praxe tvrdá kontrola vlády v reťazcoch dobrý nápad? TREND zisťoval v praxi viac.

„Nie je to veľmi efektívny spôsob práve  kvôli tomu, že je tam zastúpených viacero faktorov, ktoré vplývajú na cenotvorbu. Tým sa slovenská vláda  dostala pod tlak, ako reagovať na zvyšovanie cien potravín. Pretože Poľsko znížilo DPH na nulu, podobne zareagovalo aj Maďarsko, musí vláda prísť s nejakým riešením, ako túto situáciu bude riešiť,“ spresnila Monika Budzák, z INESS pre TV Markíza.

Štátni úradníci však vidia dôvody inde. Napríklad v tom, že za drahšími potravinami sú vraj najmä vysoké marže obchodných reťazcov. Takže zníženie DPH nie je podľa Samuela Vlčana, ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka aktuálne, ale štát sa cez jeho rezort pozrie na „zúbky“ súkromnému sektoru, čo sa týka nastavenia cien. Zrejme sa inšpiroval aj v susednom Maďarsku, kde premiér Viktor Orbán cenovým diktátom znížil od februára ceny základných šiestich potravín, aby potlačil vysokú infláciu.

„Otvorili sme tému, že by sme začali lepšie kontrolovať ceny potravín, a to na agregovanom základe. Chceme sa ubezpečiť, že terajšia vlna zdražovania potravín nebude zneužívaná retailovými reťazcami, aby si zvyšovali marže,“ priblížil S. Vlčan pre TV Markíza. Dáta chcú štátni úradníci vyhodnocovať už za január 2022, všetko porovnávať a analyzovať.

Niektorých odborníkov z praxe tento nápad doslova zdvihlo zo stoličky, iní to, naopak, vítajú. Skutočnosť, že sa minister pôdohospodárstva začína viac zaujímať o cenotvorbu, víta Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

„Keď rezort použije všetky možnosti, ktoré má na kontrolu vzťahov medzi dodávateľmi a odberateľmi so všetkými dátami, tak by následne mali byť tieto vzťahy aj transparentnejšie,“ uviedla J. Holéciová  pre TREND.

Odlišné vstupy, odlišné náklady i ceny

Ďalší obchodníci vidia problém v celkovej komunikácii so súkromným sektorom. Ten opäť výrazne chýba.

V prvom rade nás mrzí, že vláda nijakým spôsobom nedala impulz, ktorý by pomohol spotrebiteľom, poľnohospodárom alebo potravinárom, hovorí pre TREND za Slovenskú alianciu moderného obchodu (SAMO) predseda Martin Krajčovič. „Dáta ohľadom nákupných cien a marží rezortu neposkytneme. Ide o veľmi citlivé údaje, čo by mohlo spôsobiť porušenie zákona o ochrane hospodárskej súťaže,“ spresnil.