Slovenský priemysel zvýšil svoju konkurencieschopnosť. Tržby rástli rýchlejšie ako mzdy

Vysoká inflácia priniesla slovenskej ekonomike jednu konkurenčnú výhodu. Domáce hospodárstvo ako jedno z mála vykázalo pokles jednotkových nákladov práce v roku 2022 aj 2023. Minulý rok prišlo k prekvapivo výraznému zníženiu vo vysoko konkurenčnom priemysle. Fabriky pravdepodobne aj vďaka tomu nemajú problém s dostatkom zákaziek a zvyšujú produkciu.

Slovenský priemysel v januári tohto roka rástol piatym najrýchlejším tempom v Európskej únii. Medziročne sa jeho výkon zvýšil o 3,5 percenta. V rovnakom období vykázal pokles priemysel až devätnástich členských krajín. Firmy na Slovensku v súčasnosti nedokážu výrazne viac produkovať pre akútny nedostatok pracovnej sily. Zamestnávatelia prostredníctvom úradov práce nevedeli vo februári 2024 obsadiť 86-tisíc pracovných miest. Súčasný dopyt po operátoroch výroby je už vyšší ako pred pandémiou.

Tržby rástli rýchlejšie ako mzdy

Slovenskú ekonomiku predchádzajúce dva roky trápil najmä rýchly rast cien. Priemerná inflácia dosiahla v roku 2022 hodnotu 12,8 percenta a v roku 2023 rovných jedenásť percent. Prudké zdražovanie prinieslo väčšine podnikateľských subjektov rýchly rast tržieb. „To sa prejavovalo aj na zrýchlenom nominálnom raste pridanej hodnoty, respektíve produktivity práce – pridanej hodnoty na zamestnanca,“ hovorí Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank. Rast tržieb výrazne predbehol zvyšovanie platov zamestnancov. „Dočasne tak jednotkové náklady práce, to sú náklady práce očistené o produktivitu práce, klesali. Tento trend sme mohli pozorovať najmä v úvode inflačnej krízy, v roku 2022, kedy sa vyššie nominálne tržby vo väčšej miere premietali do zisku firiem ako do miezd zamestnancov,“ dodáva Ľ. Koršňák.

Minulý rok už vo väčšine európskych štátov rástli jednotkové náklady práce. V priemere za celú Európsku úniu stúpli o 0,4 percenta. Najviac, o 8,6 percenta, v Írsku. Európska únia balansovala na hrane recesie počas celého roka 2023. Firmy napriek tomu nepristúpili k masívnemu škrtaniu pracovných miest. Priemerná nezamestnanosť za všetkých dvadsaťsedem členských štátov sa dlhodobo drží okolo úrovne šiestich percent.

Zamestnanci si v minulom roku dokázali dohodnúť dynamický rast miezd. Výsledkom je, že náklady práce na jednotku produkcie vo väčšine štátov rástli. Klesli len v siedmich krajinách, medzi ktorými je aj Slovensko. To spolu s Talianskom vykázalo medziročné zníženie o 1,8 percenta. K výraznejšiemu poklesu prišlo už len na Malte, a to o 2,7 percenta.

Rozhoduje priemysel