Na Slovensku vznikne najväčšia tepláreň, bude určovať trendy

Minulý rok ukázal, že čím menej fosílnych palív používame, tým je teplo lacnejšie. Teplárne prechádzajú z uhlia na plyn a iné alternatívy. Ako to pôjde ďalej a ako to bude vplývať na ceny tepla?

LL: Z mazutu sa v minulosti prešlo na uhlie! Ale to už máme len také stopové množstvá zo starých zásob. Na to chodia aj zaoceánske lode.

MV: My sme všetky zložky emisií znižovali, nielen emisie CO2, ale aj síru, NOx, tuhé látky, to všetko išlo dolu. To má určite efekt. Teraz to energetická kríza trochu rozhádzala, pretože sa znovu oplatilo páliť uhlie. Ekológia, čistejšia prevádzka a  príspevok planéte však určite niečo bude stáť. Nebude to hneď tak, že prevádzka bude ekologickejšia a lacnejšia.

K akým zdrojom tepla smerujú teplárne? Čo je optimum?

MV: Napríklad v Košiciach je KOSIT. Spaľujú odpad a vyrábajú teplo, ktoré od nich odoberáme. Chcú sa rozvíjať a my s nimi spolupracujeme. Tým, že majú takéto zariadenie, nemá pre nás zmysel budovať tam multi-palivový kotol a vlastné zdroje.

LL: KOSIT by mal byť hlavný zdroj v Košiciach. Od uhlia musíme odísť do roku 2023. Plyn bude ešte dlhodobo na Slovensku ako hlavné médium. Chceme sa napojiť na geotermálnu energiu, samozrejme, to je vec ktorá nie je taká jednoduchá, navyše stále sa objavujú nové a nové problémy.

Je to aspoň trochu reálne? Termín bol myslím v roku 2026, ak budú eurofondy.

MV: Keď na to dostaneme peniaze, keď sa to zafinancuje vo výške minimálne 70 až 80 percent, tak by to mohlo znamenať, že budeme môcť významným spôsobom pomôcť z pohľadu produkcie tepla.

LL: Veríme tomu. Z našej strany je potrebné vybudovať 20 km rozvodov smerom k zdroju. Odhadujem naše náklady na 40 – 45 miliónov eur, v čom je už aj výkup pozemkov resp. dohoda s vlastníkmi. Limity podpory sú na 15 – 20 miliónoch eur, takže aby si to v cenách tepla neodniesli občania. Budeme však musieť ísť cez samostatnú notifikáciu projektu u Európskej komisie a bude to zložitý proces. Inú možnosť ale nemáme a musíme do toho ísť. Má to zmysel, funguje to aj inde a keď je na to podpora, prečo to neurobiť.

Zdroj: MHTH/Ľ. Plšek

Podporujú nás ministerstvo hospodárstva aj životného prostredia, za čo sme im vďační, komunikujeme s Fondom spravodlivej transformácie. Vnímame veľkú ústretovosť, a preto v tom vidíme perspektívu.

Pokračujme na ďalšie mestá a ich zdroje vykurovania.

LL: V Martine chceme plyn, štiepku a biometán. V Žiline plyn a štiepku a teplo z TAPov, teda tuhého alternatívneho paliva.

MV: Máme v úmysle v Žiline postaviť multi-palivový kotol. Chceli by sme ho na báze rôzneho typu biomasy a jedna z možností je komunálny odpad. Z neho sa odstráni recyklovateľná zložka. Čo nehorí, vyseparujeme na triediacich linkách a to, čo ostane, má nejakú výhrevnosť. Dnes to zakopávame do zeme, niečo odoberajú cementárne.

Žilina dnes odpad po spracovaní odváža až do Žiaru nad Hronom. Chceme v Žiline nahradiť uhlie niečím, čo má zmysel. Odpadové hospodárstvo prejde veľkými zmenami, bude sa viac triediť, recyklovať a zhodnocovať. Vznikne celkom nová logistika, na rôznych miestach sa budú kumulovať a spracovávať rôzne zložky odpadu. My na toto budeme pripravení.

Ako je na tom Zvolen, prípadová štúdia na tému, ako sa nerobí ekologizácia teplárne?

MV: Nové kotly fungujú, dodávateľ to tam nejako dorába. Pomáhame si teplom z Bučiny, čo je tiež biomasa. To je cudzí zdroj, k tomu máme plyn. Dodávame teplo tým novým zdrojom, ktoré ešte nie sú dokončené.

LL: Ak by tam nebola včasná intervencia z našej strany, museli by sme tam dávať záložné kotle a nejako to riešiť. Určite by sme nenechali Zvolenčanov bez tepla. Otázka by však bola, za koľko by to teplo bolo. Aj podpísaná zmluva na dodávku biomasy je predražená. My sa snažíme, ako vieme, dať to do poriadku, držať náklady pod kontrolou a udržať rozumnú cenu tepla. Určite je tam potenciál výroby tepla aj energie z biomasy.

Zostáva nám mesto s najlacnejším teplom, teda Trnava a mesto s najdrahším teplom, teda Bratislava.

LL: Trnava má teplo z Jaslovských Bohuníc a plyn v čase odstávky elektrárne. V Bratislavedominuje plyn, podľa možností čo najmenej tepla z Cogen West, PPC Energy a zo Slovnaftu. Naopak, chceme z OLO čo najviac tepla. Tam nás, pochopiteľne, brzdí zmluva s PPC Energy, odkiaľ musíme odoberať veľa drahého tepla.

MV: My sme sa dohodli s OLO, že aspoň nejaký symbolický objem 23- až 26-tisíc MWh od nich budeme odoberať možno už na konci tohto roku, skôr však na začiatku toho ďalšieho. Oni robia nejakú investíciu u seba, tak s nimi budeme spolupracovať. Je to aj na úrok našich zdrojov, no snažíme sa to nejako riešiť. Ak by sme toto teplo mohli využívať, významne by sa to pozitívne premietlo do ceny tepla v Bratislava. Nie je to citlivé len na ceny povoleniek CO2 a nezávisí to od ceny plynu.

Zdroj: MHTH/Ľ. Plšek

Aké sú najbližšie míľniky, ktoré chcú teplárne počas najbližších rokov dosiahnuť?

MV: V roku 2023 chceme v Bratislave na východe aj západe inštalovať kogeneračné jednotky s výkonom 20 – 25 MW spolu s akumulátormi tepla, ktoré zefektívnia výrobu elektrickej energie. To by nám malo finančne pomôcť vzhľadom na nevýhodné zmluvy z minulosti, ktoré nám zvyšujú náklady.