Na verejnú kanalizáciu bolo v roku 2023 napojených len 41 percent obcí na Slovensku. Žije v nich takmer 3,9 milióna obyvateľov, čo predstavuje približne 72 percent populácie. Na odvoz žumpy je teda odkázaných približne 1,5 milióna Slovákov.
Spomedzi okresov sú na tom najlepšie Bratislava, Košice a Poprad s viac ako 90-percentným pokrytím. Pod 40 percent obyvateľov je napojených na kanalizáciu v okresoch Krupina a Sobrance, a menej ako polovica obyvateľov má pripojenie v niektorých okresoch na juhu Slovenska. „Mať vlastnú žumpu nie je lacná záležitosť. Ja za vyčistenie 10 metrov kubických platím 100 eur,“ hovorí Štefan Medla, majiteľ drevenice v odľahlej časti severného Slovenska neďaleko obce Čierne.
Slovensko má dokument s názvom Envirostratégia 2030. V ňom sa zaviazalo do roku 2030 pripojiť ku kanalizácii 50 percent dedín s menej ako 2-tisíc obyvateľmi a 100 percent väčších. „V roku 2021 bolo odkanalizovaných 31 percent menších obcí a 90 percent väčších,“ uvádza Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA). Na splnenie cieľa je potrebné vybudovať 12-tisíc kilometrov dlhé potrubie. „Pri súčasnom tempe by to trvalo až do roku 2057,“ dodáva ISA.
Slovensko stavia kanalizácie najmä za peniaze z Bruselu. Prostredníctvom eurofondov sa od roku 2002 do roku 2023 minuli takmer dve miliardy eur. Napriek tomu je krajina na tom výrazne horšie v porovnaní s inými štátmi Európskej únie. Ku kanalizácii mali v roku 2022 prístup takmer všetci Holanďania. Česká republika pripojila 84,9 percenta populácie, priemer v Európskej únii je 80,88 percenta a na Slovensku to bolo len 70,6 percenta.
Ďalšie dôležité správy
