Slovenskú infláciu nezastavia opatrenia ECB. Spotrebné a firemné úvery zdraželi len symbolicky

Spoločná mena spôsobuje ťažkosti najmä novým členským krajinám. Práve v nich sú obyvatelia vystavení najvyššej inflácii v eurozóne. Obrovské rozdiely sa zvyknú pripisovať rozdielnemu zloženiu spotrebného koša.

V chudobnejších krajinách ľudia viac zo svojho príjmu minú na potraviny a energie. V bohatších tieto položky nie sú až takou významnou súčasťou rodinného rozpočtu. Obyvatelia západných štátov oveľa viac peňazí zaplatia za nákup rôznych iných tovarov a služieb.

Od vypuknutia inflácie prudko rastú najmä ceny potravín a služieb. Z tohto dôvodu čelia vyššej inflácií najmä chudobnejšie krajiny. Takmer polovica slovenských výdavkov sústredených v spotrebnom koši ide na potraviny a energie. V západných štátoch je to necelá tretina výdavkov. Napriek tomu ani prípadné priblíženie západným štátom zásadne nespomalí súčasnú vlnu zdražovania.

„Ak by bola na Slovensku štruktúra spotreby rovnaká ako v eurozóne, inflácia by bola u nás v marci o 0,8 percentuálneho bodu nižšia,“ uvádza Inštitút finančnej politiky. Nebola by teda vo výške 14,8 percenta, ale len 14,0 percenta a stále by to bolo štvrté najprudšie zdražovanie v eurozóne.

Pri takomto porovnávaní, z nových členských krajín priblíženie spotrebného koša bohatším štátom prinesie najvýraznejšie spomaľovanie zdražovania v Lotyšsku. V tejto krajine v marci 2023 dosiahol rast cien hodnotu 17,3 percenta. Keby boli výdavky lotyšských domácností podobné ako vo zvyšku eurozóny, inflácia by bola vo výške 14,4 percenta.

Márna snaha ECB

Európska centrálna banka sa prudké zvyšovanie cien snaží zastaviť zdražovaním pôžičiek. V súčasnosti má základná úroková sadzba hodnotu 3,5 percenta. Ešte v lete minulého roka bola na rovnej nule. V slovenskej ekonomike tlak na zdražovanie pôžičiek prudko zvýšil sadzby hypoték. Na realitnom trhu je už badať pokles cien nehnuteľností. Pri starších bytoch v menej žiadaných lokalitách padli ceny o desaťtisíce eur.

Lenže ceny nehnuteľností majú nulový vplyv na výšku meranej inflácie. Nejde totiž o tovary bežnej spotreby. Štatistické úrady preto vývoj cien nehnuteľnosti vo výpočte inflácie vôbec nezohľadňujú. Z tohto dôvodu štatistikmi merané zdražovanie oveľa viac ovplyvní vývoj spotrebných úverov. Práve prostredníctvom nich spotrebitelia financujú bežné nákupy. Prípadne sa nimi financujú firemné úvery slúžiace na rozvoj podnikania. Expandujúce podniky zvyknú naberať nových ľudí. Tí zarobené peniaze minú v domácej ekonomike a rastúca spotreba zvyšuje tlak na infláciu.