V priemyselne rozvinutých častiach krajiny hodnota nehnuteľností za posledných desať rokov stúpla takmer o sto percent. Mať vlastný dom je snom takmer každého Slováka a o dlhodobé bývanie v podnájme má záujem málokto. Práve vo vlastnej streche nad hlavou mnoho ľudí vidí aj určitý spôsob zabezpečenia na starobu. Lenže byty sa už o pár desiatok rokov nebudú ani zďaleka predávať tak dobre ako dnes.
„Dlhodobo nám klesá počet novonarodených detí. V budúcnosti preto nebude toľko záujemcov o kúpu nehnuteľností ako v súčasnosti. O približne päťdesiat rokov sa niektoré časti Slovenska zmenia na oblasti prázdnych domov a bytov,“ povedal pre TREND ekonóm Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž. Pre porovnanie – v roku 1993 sa narodilo viac ako 73-tisíc detí a v roku 2020 len takmer 57-tisíc.
Slovensko čaká osud Japonska
Domácu ekonomiku postihne osud oveľa vyspelejšieho Japonska, ktorého predmestia už dnes lemujú ulice prázdnych domov. V krajine vychádzajúceho slnka si cenu držia hlavne nehnuteľnosti nachádzajúce sa v centrách rozvinutých miest ako napríklad Osaka a Tokio. Zlý demografický vývoj spôsobí, že v budúcnosti klesne aj v slovenskej ekonomike počet záujemcov o nehnuteľnosti a v niektorých lokalitách prudko padnú ceny.
Tento osud postihne hlavne obyvateľov malých dedín, ktoré sú roztrúsené okolo väčších miest a svojím spôsobom sú určitou formou japonských predmestí. Zmení sa aj situácia na sídliskách, kde budú bežné prázdne byty a samotný prenájom nebude ani zďaleka taký výhodný ako dnes.
Ceny si aj v budúcnosti udržia regióny s dostatkom pracovných príležitostí, keďže práve do nich sa budú presúvať obyvatelia dedín a menších miest. S vysokou pravdepodobnosťou pôjde o oblasť takzvaného slovenského zlatého trojuholníka, ktorý leží medzi mestami Bratislava, Trnava a Nitra. Silne rozvinutý priemysel pravdepodobne aj v budúcnosti podrží osídlenie v povodí rieky Váh, kde je najviac rozvinutým mestom Žilina.
Zvyšok krajiny dopadne ako východ Slovenska, kde na dedinách už teraz nie sú ničím výnimočným prázdne domy. V mnohých rodinách totiž otcovia pracujú hlavne v Českej republike, ktorá má dlhodobo dostatok fabrík a nedostatok pracovnej sily. Matky zas opatrujú seniorov v Rakúsku alebo Nemecku a ich deti ostanú väčšinou tam, kde ukončia štúdium vysokej školy.
Cudzinci nás nespasia
Zlý demografický vývoj môže čisto teoreticky zastaviť aj príchod cudzincov. „No z viacerých dôvodov to reálne nie je. Po prvé – veľké množstvo cudzincov dokážu prilákať len bohaté ekonomiky a my v rámci Európskej únie patríme skôr k tým chudobnejším. Po druhé – na vyriešenie demografického problému potrebujeme, aby sa každý rok u nás usadilo minimálne 20-tisíc a optimálne až 30-tisíc cudzincov,“ priblížil V. Baláž.
Významná slovenská menšina žije v Srbsku. Odhadom ide až o 60-tisíc ľudí, no ani ich počet nie je dostatočne veľký na vyriešenie slovenského demografického problému. Dostatočne veľký počet prisťahovalcov môže poskytnúť Ukrajina, ale pracovná sila z tejto krajiny berie domáce fabriky ako medzistupeň a po získaní praxe sa snaží dostať na lepšie platené pracovné miesta v Rakúsku alebo v Nemecku.
Navyše ani slovenské obyvateľstvo nie je pripravené na príchod cudzincov. V optimálnom prípade dobre riadená migrácia môže maximálne spomaliť zlý demografický vývoj. „Ak by podiel zahraničných študentov na všetkých vysokých školách narástol zo 6 percent na 20 percent, bolo by možné v roku 2068 vyplácať až o 13,5 percenta vyššie starobné dôchodky z 1. piliera oproti prípadu, ak by sme dodatočných imigrantov k sebe nepúšťali,“ približuje Peter Goliaš, riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO).
Spomínaný prepočet platí v prípade, že po skončení vysokej školy ostanú zahraniční študenti žiť na Slovensku, pričom analytický inštitút budúci vývoj modeloval ešte v roku 2016. V každom prípade, bez otvorenia hraníc sa počet obyvateľov Slovenskej republiky začne postupne scvrkávať. Pandémia totiž už minulý rok spôsobila, že viac ľudí umrelo, ako sa narodilo.
Pandémia zastavila nárast obyvateľstva
Koncom minulého roka žilo na Slovensku presne 5 459 781 obyvateľov. Z nich tvorili ženy 51 percent a muži 49 percent. Zároveň v porovnaní s koncom roka 2019 narástol počet obyvateľov len o 1 908 osôb, pričom za minimálny rast môžu prisťahovalci.
Prirodzený prírastok obyvateľstva, ako rozdiel medzi počtom narodených a zomretých, mal totiž po 17 rokoch mínusovú bilanciu. „Je to dôsledok vplyvu situácie spojenej s pandémiou vírusu covid-19. Na Slovensku zomrelo v minulom roku výrazne viac ľudí, ako sa narodilo, takže prvýkrát od roku 2003 došlo k prirodzenému úbytku obyvateľstva, a to o 2 439 osôb,“ uviedla Zuzana Podmanická, riaditeľka odboru štatistiky obyvateľstva ŠÚ SR.
Počet úmrtí dosiahol vlani 59,1 tisíca osôb a narodilo sa 56,7 tisíca živých detí. Podobná situácia sa pravdepodobne zopakuje aj v tomto roku. V súvislosti s ochorením covid-19 počet zosnulých prudko stúpal hlavne koncom minulého a začiatkom tohto roka. Presné čísla obetí každý deň zverejňuje Národné centrum zdravotníckych informácií, ktoré eviduje 11 244 úmrtí na covid a 2 150 s covidom. Posledných desať rokov pred vypuknutím pandémie počet obyvateľov rástol relatívne svižným tempom a každoročný prírastok sa pohyboval v rozmedzí od 5-tisíc do 12-tisíc osôb.
