Slovensko verzus svet: Zodpovedný ako Nemec, šetrný ako Dán a populistický ako Slovák

Slovensko má po prvý raz vo svojej histórií nebezpečne vysoké záväzky. Verejný dlh krajiny totiž pandémia vystrelila až na 60,6 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). V klube nezodpovedne hospodáriacich štátov sme nováčikom. Spoločnosť nám v ňom najbližšie roky bude robiť nielen večne krachujúce Grécko ale aj rozumne hospodáriace Nemecko. Preto stále ešte existuje šanca nepopulárnymi opatreniami zvrátiť príchod obrovských problémov. Všetko bude závisieť od toho, či sa vláda v Bratislave vydá po stopách Atén alebo Berlína.

Každá hostina raz skončí

Putovanie po gréckej ceste nám ešte zopár rokov umožní rozhadzovať financie. V časoch tlačenia peňazí vysoké deficity politikov zas tak moc trápiť nemusia. Euro bankoviek bude dosť a v prípade víťazstva populistov sa starší ľudia dožijú aj plnohodnotných 13. dôchodkov. Strednej triede zas nijako dramaticky nestúpnu dane z nehnuteľností a možno aspoň symbolicky klesnú odvody.

No každá hostina sa raz skončí. Európska centrálna banka (ECB) jedného dňa prestane tlačiť peniaze a začne zvyšovať úroky. Potom si už vláda na finančných trhoch nepožičia tak lacno ako dnes a vráti sa staré – známe uťahovanie opaskov. Lenže v prípade príliš prudkého zvýšenia dlhu nakoniec nemusí pomôcť ani zvyšovanie daní, privatizácia štátneho majetku, prepúšťanie úradníkov a dnes nepredstaviteľné znižovanie penzií.

Svoje o tom vedia Gréci, ktorým naordinovali všetky spomínané opatrenia a napriek tomu majú dnes väčšie záväzky ako pred desiatimi rokmi. V pomere k výkonu ekonomiky bol dlh prímorskej krajiny v roku 2009 vo výške 126,7 percenta HDP a 2020 až 205,6 percenta HDP.

Znepokojivé je najmä to, že v roku 2012 museli vláde v Aténach „odpustiť“ časť dlhov súkromní investori a napriek tomu verejný dlh neustále rastie. Na nečakane zlý vývoj situácie doplatili nielen obyvatelia, ale aj vlastníci dlhopisov vrátane slovenského finančného žraloka Mária Hoffmana. Ten po tom, ako mu Gréci nevrátili požičané peniaze, musel predať Poštovú banku finančnej skupine J&T.

Nemci vysoké dlhy zvládajú

Aténam naordinované šetrenie nezabralo preto, že krajina už pred desiatimi rokmi mala príliš vysoké dlhy a škrtanie výdavkov poslalo prímorskú ekonomiku ku dnu. Dopady úspor na hospodárstvo ukazuje takzvaný multiplikátor, ktorý mal byť vo výške 0,5.

V takom prípade každé jedno ušetrené euro zníži rast HDP o 5 centov. Lenže v realite bol multiplikátor vo výške 1,7 a každé jedno euro znížilo rast HDP o 17 centov. Vo svojej analýze na to upozorňuje Medzinárodný menový fond (MMF).