Slovensko verzus svet: Stredoeurópska rarita. Čím menší príjem tým, väčší tlak na zdanenie

Vysoké daňovo-odvodové zaťaženie slovenskej práce je aj nie je pravda. Konkrétny výsledok totiž závisí od uhla pohľadu a veľkosti porovnávajúcej bázy. Pri konfrontácií s okolitými krajinami máme druhé najnižšie zaťaženie práce. Medzi drahými krajinami sa ale ocitneme okamžite potom, ako začneme zisťovať rozdiely medzi jednotlivými členmi Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

Konkrétne pri porovnaní podpriemerne zarábajúcich ľudí nám patrí desiate miesto, priemerne dvanáste a nadpriemerne pätnáste. Zároveň platí, že čím vyššia pozícia v rebríčku, tým viac peňazí zoberie štát ľuďom zo mzdy prostredníctvom daní a odvodov.

Na vyšších pozíciách sa ocitneme pri porovnaní slabšie platených ľudí. S narastajúcim príjmom slovenské umiestnenie klesá. Slovák pracujúci za približne dve tretiny priemernej mzdy čelí desiatemu najvyššiemu daňovo-odvodovému zaťaženiu v rámci porovnania 36 členov OECD. No niekto, kto v domácej ekonomike zarobí až 160 percent priemernej, bude platiť len pätnáste najvyššie dane a odvody.

Progresívne zdaňovanie západnej Európy

Za prepad v rebríčku môže progresívne zdaňovanie vo väčšine krajín západnej Európy. V nich najviac peňazí platia štátu nadpriemerne zarábajúci ľudia. Vytvárajú tým priestor na výrazné zľavy pre obyvateľov pracujúcich za podpriemerne mzdy.

Pár rokov dozadu aj Slovensko žiadalo nižšie odvody od ľudí pracujúcich za minimálnu mzdu. No dnes žiadna takáto výhoda neexistuje a slabo platení zamestnanci profitujú len z toho, že nezdaniteľné minimum pokryje väčšiu časť ich základu dane. Vďaka tomu odvedú na daní z príjmu do štátnej kasy o niečo menej peňazí ako priemerne zarábajúci ľudia. Top plateným zamestnancom štát zvýšil sadzbu dane z príjmu z 19 na 25 percent.

Slovenská progresivita je aj tak mierna v porovnaní s bohatými štátmi Európskej únie. Daňovo-odvodové zaťaženie úspešných ľudí je druhé najvyššie v Taliansku. No pri porovnaní zaťaženia slabo platených ľudí sa krajina prepadne až na deviate miesto. Podobne je to aj vo Francúzsku, ktoré je pri zdaňovaní bohatých na treťom mieste a chudobných na ôsmom. Práve v týchto krajinách si štát zo mzdy bohatých zoberie výrazne viac ako z platu chudobných.

Paríž pár rokov dozadu dokonca zvažoval zdaniť sadzbou vo výške 100 percent ročné príjmy nad jeden milión eur. Takzvanú milionársku daň v roku 2012 presadil bývalý francúzsky prezident Francois Hollande. V rámci snahy o kompromis bola sadzba nakoniec vo výške 75 percent. Napriek tomu spôsobila masívny odchod bohatých ľudí a známy herec Gerard Depardieu sa stal na protest občanom Ruskej federácie. Pikantné na celom príbehu je, že francúzsky herec aj vo svojej novej domovine čelil exekúciám pre neplatenie daní.

Špecifický znak V4

Slovenské zaťaženie je mierne práve pri porovnaní s extrémnymi príkladmi západných štátov. Navyše na úkor lepšie platených ľudí neposkytujeme žiadne výrazne úľavy horšie plateným zamestnancom. Tento prístup je typickým znakom celého regiónu Vyšehradskej štvorky.

Česká republika je v rebríčku zaťaženia bohatých na jedenástom mieste a chudobných na piatom. Lepšie zarábajúci Maďari sú v rebríčku na štrnástom mieste a horšie platení obsadili tretie miesto. Budapešť prostredníctvom daní aj odvodov zoberie slabo plateným zamestnancom dokonca väčšiu časť mzdy ako bohatá Viedeň.