Zvýšiť verejný dlh o viac ako päť miliárd eur a popri tom kázať o rozumnom hospodárení. To je najnovší marketingový počin ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO). V zavádzaní verejnosti mu pomáha tvrdý postoj voči štátnym zamestnancom. Väčšine z nich sa chystá budúci rok zvýšiť mzdu o rovnú nulu.
Priority štátnej kasy sú totiž inde. Napríklad v nákupe obrnených vozidiel za dve miliardy eur či zvýšení dôchodkov rodičov úspešných detí. A také zavedenie rodičovského bonusu štátnu kasu každý rok pripraví o 600 až 700 miliónov eur.
Hra na zodpovedného gazdu
Minister financií navyše stále sníva svoj sen o prudkom zvýšení rodinných prídavkov. Zo súčasných približne 50 eur na 200 eur za mesiac. Mimochodom, o tomto astronomickom výdavku sa v rozpočte na budúci rok nepíše nič. Ako je to možné, v najbližších týždňoch až mesiacoch osobne vysvetlí I. Matovič.
Minister financií sa momentálne hrá na zodpovedného gazdu. Kade chodí, tade rozpráva o šetrení a vôbec mu nevadí, že realita je úplne iná. Ním predstavený rozpočet počíta v roku 2022 s deficitom vo výške 4,94 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).
Najviac rozhadzujú Maďari
Len pred pár dňami skončili voľby v susednej Českej republike. Porazený premiér Andrej Babiš zostavil budúcoročný rozpočet ešte pred ich konaním a pridal v ňom takmer každému. Výsledkom je deficit vo výške päť percent HDP. Rozdiel oproti Slovensku je zanedbateľných 0,06 percentuálneho bodu.
O svoj post sa budúci rok chystá zabojovať aj maďarský premiér Viktor Orbán. Vo volebnom roku sa míňajú obrovské peniaze v takmer každej demokratickej krajine. Budapešť preto na budúci rok naplánovala deficit vo výške 5,90 percenta. Oproti Slovensku je vyšší o jeden percentuálny bod.
Blížia sa voľby?
Na Slovensku sa oficiálne s najbližšími voľbami počíta až o necelé tri roky. Napriek tomu sa predstavitelia koalície správajú, ako keby mali prísť už v roku 2022. Jej lídri vyťahujú jedno ultimátum za druhým a bez opory v rozpočte počítaj napríklad s výstavbou nájomných bytov. Cenovo dostupné nehnuteľnosti podľa predstáv Sme rodina postavia súkromní investori. Štát teda nebudú stáť ani jedno-jediné euro. Lenže realita bude iná. Buď sa z rozpočtu investujú stovky miliónov eur alebo lacné ubytovanie nebude.
Napriek pretekom v rozdávaní peňazí je konanie volieb budúci rok viac ako otázne. Podľa ústavy nie je možné volebné obdobie skrátiť na základe referenda. Jedine v prípade jej zmeny získa ľudové hlasovanie takúto moc. Lenže na zmenu ústavy treba hlasy 90 poslancov. Inými slovami, opozícia na presadenie tejto zmeny potrebuje aj hlasy koaličných poslancov a preto bez podpory súčasnej vládnej koalície predčasné voľby nebudú.
Reálne konsolidujú Poliaci
Do oficiálnych volieb je podobne ďaleko aj v susednom Poľsku. Miestna konzervatívna vláda ukázala, ako má vyzerať rozumné hospodárenie a budúci rok plánuje deficit 2,80 percenta. Bez problémov teda splní takzvané maastrichtské kritéria. Tie zaväzujú krajiny platiace spoločnou menou euro mať deficit pod tromi percentami.
Lenže život je plný paradoxov, Poliaci si nechali zlotý. Napriek tomu sa pri predstavení rozpočtu pochválili dodržaním maastrichtských kritérií. Slováci majú euro a na v minulosti dôležité pravidlá kašlú. Brusel totiž v súčasnosti nikoho netlačí do prísnej konsolidácie. Dôvodom je boj proti ekonomickým následkom pandémie. Preto rozumné hospodárenie závisí čisto od vôle miestnych politikov.
- Rozumne hospodáriaci Nemci
Už o tri roky návrat k vyrovnanému rozpočtu, prípadne štrukturálny deficit maximálne 0,5 percenta. Tak vyzerá konsolidačný plán najsilnejšej ekonomiky Európskej únie. Nemecko dosiahli vyrovnaný rozpočet už dva roky po skončení predchádzajúcej finančnej krízy. Na rovnej nule držalo deficit aj v roku 2013 a nasledujúcich šesť rokov hospodárilo v prebytku.
Súčasná vláda tej predchádzajúcej často vyčíta prázdnu špajzu. Oháňa sa pritom práve príkladom rozumne hospodáriaceho Nemecka. Lenže keď príde k veci, deficity sú podobne vysoké ako za éry Smeru. Druhý rok od finančnej krízy kabinet Roberta Fica hospodáril s deficitom 4,30 percenta HDP. Dva roky po pandémii sa vláda Eduarda Hegera (OĽaNO) chváli deficitom vo výške 4,94 percenta HDP.
Oproti minulosti je zásadný rozdiel len v rétorike. Minister financií rozhadzovanie peňazí bez hanby prezentuje rečami o reformách a zodpovednom hospodárení.
