Aj na pomery Vyšehradskej štvorky je hodnota domácich miezd malá. Nič na tom nezmenil ani najrýchlejší rast za posledných šestnásť a pol roka. Slovenská priemerná mzda v 2. kvartáli 2021 stúpla o 10,5 percenta na 1 202 eur za mesiac.

Za impozantným rastom stojí covid-19. Počas druhého štvrťroku minulého roka vrcholila prvá vlna pandémie. Obrovské množstvo zamestnancov dostávalo namiesto výplaty len OČR-ku alebo PN-ku. Takto vyplatené peniaze nemali žiadny vplyv na výšku priemernej mzdy. Výsledkom je, že kým tento rok priemerná mzda rekordne rastie, tak minulý jej hodnota klesla po prvý raz v histórií.

Bankovnistvo - ilustracky
Neprehliadnite

Nemci už platia mínusové úroky z vkladov. Slovákov banky zatiaľ oberajú len cez vysoké poplatky

Pred pandémiou Slováci v priemere pracovali za 1 101 eur mesačne. Ide o údaj za druhý štvrťrok 2019. Potom svetovú ekonomiku paralyzovala vlna lockdownov. Z tohto dôvodu ľudia v rovnakom období 2020 v priemere pracovali len za 1 088 eur. Karta sa obrátila až v tomto roku, kedy priemerná mesačná mzda vystrelila na spomínaných 1 202 eur.

Práve táto hranica je považovaná za zlomovú. Po jej prekonaní továrne profitujúce z lacnej pracovnej sily začnú odchádzať do zahraničia. Pred týmto čiernym scenárom roky varuje časť ekonómov. Za pravdu im dáva v posledných mesiacoch ohlásené rušenie stovky pracovných miest. Prevažne ide o dodávateľov pôsobiacich v automobilovom priemysle.

Firmy nemajú moc kam ísť

Dlhodobo si vysoké platy môže dovoliť jedine ekonomika postavená na výskume a inováciách. Práve preto je dobré, keď automatizácia rastie rýchlejšie ako platy. Z tohto uhla pohľadu je všetko v poriadku. Produktivita práce predbehla mzdy už v prvom štvrťroku. Stalo sa tak prvý raz po dlhých ôsmych rokoch.

„Jednotkové náklady medziročne jemne klesli po prvýkrát už v prvom štvrťroku tohto roka, v druhom štvrťroku sa ich pokles pritom ešte viac zvýraznil z mínus 0,3 percenta až na mínus 3,8 percenta,“ povedal Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank.

Navyše firmy nemajú moc kam odísť za lacnejšou pracovnou silou. V celom regióne Vyšehradskej štvorky sú priemerné mzdy vyššie ako na Slovensku. Po prepočítaní na eurá zarábali Maďari 1 247 eur, Poliaci 1 263 eur, Česi 1 510 eur a Slováci len 1 202 eur. Ide o údaje za druhý štvrťrok 2021.

Český mzdový rýchlik

Zaujímavosťou je, že maďarský medziročný rast bol len vo výške 7,13 percenta, poľský 9,92 percenta, slovenský 10,50 percenta a český až 11,30 percenta. Domáce mzdy na poslednom mieste skončili napriek relatívne razantnej valorizácií.

Pri pohľade na región sa najviac oplatí pracovať v Českej republike. Miestna ekonomika sa už pomaly začína transformovať na hospodárstvo postavené na inováciách. Môže za to napríklad zachovanie výskumu v automobilke Škoda. Na prudký rast miest tlačí aj nízka nezamestnanosť. Tá je roky najnižšia v rámci celej Európskej únie.

Svoju úlohu zohrali aj tohtoročné voľby. Podľa českého štatistického úradu k rastu vo výške 11,30 percenta prispeli mimoriadne odmeny pre zdravotníkov. Väčšina z nich si jednorazovo prilepšila o 75-tisíc korún (2 959 eur). Cieľom miestnej vlády bolo odmeniť ľudí za starostlivosť o pacientov s covidom-19. Mimoriadnu odmenu dostali aj ľudia pracujúci v sfére sociálnych služieb. Výsledkom je prudký rast priemernej mzdy.

Platy klesli len v štyroch štátoch

Z pohľadu samotných firiem sú dôležité mzdové náklady. Teda suma vyplatená po započítaní všetkých odvodov a daní. Pri dodržaní jednotnej metodiky sumu vyplatenú za hodinu v práci porovnáva Európsky štatistický úrad (Eurostat).

Podľa jeho údajov pandémia minulý rok spôsobila znižovanie ceny práce len v štyroch štátoch. Najviac firmy okresali náklady v Írsku. Hodinová mzda tam klesla o 90 centov na 32,30 eura. Svojim spôsobom ide o paradox, keďže práve táto krajina sa ako jediná v Európskej únií vyhla recesii.

O sedemdesiat centov padla hodinová mzda na Malte. Tam sa miestny obyvatelia museli v roku 2020 uspokojiť s priemerným zárobkom vo výške 14,50 eura. Cyprus padol o 50 centov na 17 eur. Chorvátsko o 30 centov na 10,80 eura. Vo všetkých zvyšných štátoch náklady rástli aj v časoch minuloročnej recesie. Napríklad na Slovensku stúpli o 90 centov na 13,40 eura. Najviac (až o 2,10 eura) vzrástli v Rakúsku, kde skončili na hodnote 36,70 eura.

Najlacnejší sú Bulhari

Celkovo firmy najmenej ľuďom zaplatia v Bulharsku. Po prepočítaní na spoločnú európsku menu je miestna hodinová mzda len 6,50 eura. Slovensko je ôsmou najlacnejšou krajinou. Domáci pracovníci firmy v priemere stoja 13,40 eura.

Pri porovnaní tohto ukazovateľa sú o niečo lacnejší Poliaci aj Maďari. Teda krajiny, kde ľudia v priemere pracujú za vyššiu hrubú mzdu. Pre firmy sú Slováci napriek tomu drahší hlavne kvôli vysokým daniam a odvodom. Zároveň časť rozdielu môže ísť na vrub rozdielnej metodiky miestnych štatistických úradov.

Priemerné mzdy za Českú republiku zas skresľujú mimoriadne mzdy pre zdravotníkov. No aj bez ich vplyvu platia firmy zamestnancom najviac. Mieste firmy totiž minulý rok v priemere minuli na zamestnanca za hodinu 14,10 eura. Ide o najvyšší mzdový náklad rámci celej Vyšehradskej štvorky. Pri porovnaní celej Európskej únie najviac stoja zamestnanci v Dánku. Firmy tam v priemere za hodinu na jedného zamestnanca minú až 45,80 eura.