Keď treba investovať, šetríme. Keď sporiť, míňame

Počas predchádzajúcej dekády vzorovo hospodárilo Nemecko. Berlín mal po skončení finančnej krízy dva roky nulový deficit a šesť rokov hospodáril v prebytku. Vlajky Nemecka (vpravo) a Európskej únie sú vztýčené pred budovou parlamentu v Berlíne.

Napriek roky trvajúcemu rozhadzovaniu peňazí je slovenský verejný dlh stále pod hranicou 60 percent HDP. Minulý rok skončil na hodnote 59,7 percenta HDP. Slovensko tak tesne splnilo prísne maastrichtské kritéria.

Minulý rok malo až trinásť členov Európskej únie verejný dlh nad hranicou 60 percent HDP. Sú medzi nimi aj zodpovedne hospodáriaci členovia ako napríklad Nemecko. Euroval preto navrhol posunutie hranice zo 60 percent HDP na 100 percent HDP. Na snímke šéf eurovalu Klaus Regling

Rozumné hospodárenie bolo vždy na druhej koľaji. Smutné konštatovanie platiace pre súčasnú koalíciu aj opozíciu. Pohľad na tvrdé dáta ukazuje niekoľko rokov trvajúci negatívny trend v podobe od reality odtrhnutého spravovania štátnej kasy.

Slovensko malo minulý rok tretí najnižší nárast deficitu. Schodok štátneho rozpočtu stúpol z mínus 1,3 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) na mínus 5,5 percenta HDP. Stalo sa tak v rozmedzí rokov 2019 a 2020. Po zohľadnení ekonomického výkonu krajiny boli v časoch recesie viac šetrní len Lotyši a Švédi. V prvom štáte počas toho istého obdobia stúpol deficit z mínus 0,6 percenta HDP na mínus 4,5 percenta HDP a v druhom z 0,6 percenta HDP na mínus 2,9 percenta HDP.

Napriek tomu nejde o dobrú správu. V časoch recesie je čas investovať. Štátne výdavky majú razantne stúpnuť aj na úkor vyššieho dlhu. Jedine tak sa odvráti vlna bankrotov súkromných firiem, prepúšťania zamestnancov a klesajúcej životnej úrovne. Práve kvôli umožneniu masívnych vládnych investícií obnovila tlačenie peňazí Európska centrálna banka (ECB).