Slovensko verzus svet: Gréci dávajú na vedu viac peňazí, preto majú lepšie mzdy ako my

Budúcnosť je veda a výskum. Prípadne menej náročné inovácie. Bez nich nie je možné v žiadnom štáte naštartovať raketový rast miest. Slovenské vlády si túto skutočnosť uvedomili vstupom do Európskej únie. Po prepočte na jedného obyvateľa sa v roku 2004 investovalo do vedy 19 eur, minulý rok išlo zo štátneho rozpočtu 66,20 eura. Za posledných 16 rokov ide o štvrtý najvyšší rast výdavkov v Európskej únií. Konkrétne o 248,42 percenta.

Tým sa dobré správy končia. Z malého sa percentuálne rastie oveľa ľahšie ako z väčšieho. Pri porovnaní konkrétnej výšky minuloročných výdavkov sme skončili na dvadsiatomprvom mieste. Pri vstupe do Európskej únie nám patrilo dvadsiate miesto. Za posunom o jednu priečku stojí odchod Veľkej Británie.

Problémy slovenskej vedy

Najhoršie časy výskum zažíval po páde socializmu. V divokej privatizácií sa časť nových majiteľov orientovala na rýchlej zbohatnutie. Najjednoduchší spôsob bolo vytunelovanie ziskových podnikov. Rozumej – predaj hodnotných vecí a následný krach fabriky. Schopnejší manažéri sa zas orientovali hlavne na predaj lacnej pracovnej sily. Koncom minulého storočia sa o vlastný výskum staral málokto.

Situácia sa začala meniť k lepšiemu po vstupe do Európskej únie. Mnohé podniky naštartovali výskum práve vďaka eurofondom. Lenže v mnohých prípadoch bolo hlavným cieľom minutie peňazí. Samotné zvýšenie konkurencieschopnosti politikov až tak nezaujímalo. Výsledkom boli napríklad štedré dotácie na prázdne sklady. V nich mali rozbehnúť špičkový výskum dovtedy neznáme spoločnosti.

Kontroverzné rozhodnutia sprevádzajú aj súčasnú vládu. Napríklad akademická obec spolu s domácimi firmami prišla o peniaze určené na financovanie projektov z výziev: Priemysel pre 21. storočie, Digitálne Slovensko a kreatívny priemysel. Jedným podpisom ich minister školstva Branislav Gröhling (SaS) pripravil o stovky miliónov eur.

Nové vedenie sa nestotožnilo s projektmi predchádzajúceho. Z tohto dôvodu sa eurofondy presunuli na výskum vodíkového pohonu. To samo o sebe nie je problém. Chybou je, že sa v rozpočte nenašli peniaze na pokračovanie už rozbehnutých projektov. Práve výšku peňazí investovaných do vedy bez započítania eurofondov porovnal Európsky štatistický úrad (Eurostat).

Rozumná grécka cesta

Rozhadzovačný ako Grék, šetrný ako Nemec. Dve prirovnania, ktoré sú výsledkom finančnej krízy a nákladnej záchrany eurozóny. Po krachu americkej banky Lehman Brothers sa investori začali viac zaujímať, komu požičiavajú peniaze. Na zmenu prístupu doplatilo Grécko.

Nezodpovedným hospodárením miestne vlády vystrelili verejný dlh na neudržateľnú úroveň. V roku 2010 bol vo výške 147,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). To bol obrovský problém. Pred prijatím eura sa všetky štáty zaviazali rešpektovať Maastrichtské kritériá. Podľa nich verejný dlh nikdy nemal prekročiť hodnotu 60 percent HDP.