Gazdujeme oveľa horšie ako Gréci. Vláda smeruje Slovensko do bankrotu

Európskym lídrom v zlom hospodárení je Slovensko. Na čelo rebríčka indikujúceho kolaps verejných financií dostalo krajinu populistické rozdávanie peňazí. Nielen zo strany súčasnej ale aj predchádzajúcej vlády.

Výsledkom zlého hospodárenia je pochmúrna budúcnosť. V hre sú dva scenáre vývoja. V tom prvom sa vláda spamätá a začne s nepopulárnym uťahovaním opaskov. Prípadne súčasnú štedrosť sociálneho systému skúsi udržať zvyšovaním daní. Lenže daňovo-odvodová reforma je momentálne štádiu spánku.

Oveľa pravdepodobnejší je preto druhý scenár. Nič sa nezmení. Nebudú žiadne reformy ani šetrenie. Peniaze sa budú len rozdávať. Až jedného dňa verejné financie skolabujú. Dobrou správou je, že ani potom Slovensku nehrozí bankrot. V krajnom prípade, rovnako ako v minulosti Grékov, aj nás zachráni euroval.

Daňou za to bude razantný prepad životnej úrovne. Príde k rušeniu sociálnych výhod v podobe bezplatnej dopravy pre študentov a dôchodcov. V lepšom prípade sa zmrazia sociálne dávky aj dôchodky. V horšom prípade príde k ich znižovaniu. Zároveň nespokojní veritelia dotlačia akúkoľvek vládu k privatizácií štátneho majetku.

Inými slovami. Bez prijatia potrebných reforiem čaká Slovensko smutný osud Grécka. V prímorskej krajine sa väčšina ľudí má dnes horšie ako pred vypuknutím finančnej krízy. Hlavným dôvodom je pokles kúpnej sily značnej časti obyvateľstva. Pre príliš tvrdé šetrenie počas začiatku predchádzajúcej dekády je aj v súčasnosti v prímorskej krajine najvyššia nezamestnanosť v rámci celej Európskej únie.

Napriek spomínaným ťažkostiam vláda v Aténach hospodári oveľa zodpovednejšie ako vláda v Bratislave. Prvej pre dosiahnutie dlhodobo vyrovnaného rozpočtu stačí ušetriť len 0,3 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Druhej až za 8,2 percenta HDP. Také sú najnovšie závery Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).

Relatívne nízky verejný dlh

Grékov do rozumného hospodárenia tlačí vysoký verejný dlh. Ten minulý rok stúpol o 25,10 percentuálneho bodu na 205,60 percenta HDP. Takéto obrovské záväzky, v porovnaní k ekonomickému výkonu krajiny, nemá žiadny iný štát Európskej únie. Slovensko je na tom ešte relatívne dobre. Počas pandémie verejný dlh vyskočil len o 12,4 percentuálneho bodu na 60,6 percenta HDP.

Za horšími číslami Grécka stojí pandémia. Konkrétne mimoriadne výdavky na sanáciu škôd spôsobených lockdownmi. Tie v minulý rok štátnu pokladnicu vyšli na 13,7 percenta HDP alebo 25,3 miliardy dolárov. Za zlý slovenský rozpočet pandémia až tak nemôže. Na záchranu domácej ekonomiky v roku 2020 minuli len 4,4 percenta HDP. Vyjadrené v peniazoch išlo o 4,6 miliardy dolárov. Spomínané čísla sú kombináciou priamej podpory a bankových záruk.

Za zlou udržateľnosťou slovenských verejných financií stojí nezodpovedné rozdávanie peňazí. Práve počas minuloročnej recesie v parlamente prešlo razantné zvýšenie 13. dôchodkov. Odchádzajúca vláda Smeru navyše zaviedla dôchodkový strop. Ten každému občanovi zaručil, že do penzie odíde potom, ako sa dožije 64 rokov. V čase volieb politici veselo ignorovali zásadnú otázku: Bude si to môcť štátna kasa dovoliť pri klesajúcom počte pracujúcich a stúpajúcom počte dôchodcov? Odpoveď znie nie. Pri zachovaní súčasného stavu hrozí kolaps verejných financií už okolo roku 2035.

Stačia dve reformy

Inými slovami. Súčasná vláda môže nezodpovedne hospodáriť celé svoje volebné obdobie. Priestor na rozdávanie budú mať aj nasledujúce vlády. Vážne problémy s vysokou pravdepodobnosťou prídu až v druhej polovici budúcej dekády. Potom bude veľmi ťažké ich zastaviť.

V súčasnosti stačí zrealizovať dve nie až tak bolestivé reformy. Prvou je zmena dôchodkového systému. Tú už minister práce položil na stôl. Milan Krajniak (Sme rodina) v nej navrhuje aj viaceré nepopulárne zmeny. Od postupného zvyšovanie veku odchodu do dôchodku po zníženie priznaných penzií ľuďom odchádzajúcim do dôchodku po roku 2023. Napriek tomu väčšinu ušetrených peňazí zhltne rodičovský bonus. Ten má, naopak, prudko zvýšiť príjmy starých ľudí s pracujúcimi deťmi.

Druhou reformou je dokončenie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Konkrétne zavedenia takzvaných výdavkových limitov. Tie vlády v dobrých časoch prinútia viac šetriť. Na oplátku sa získané peniaze budú dať použiť na záchranu ekonomiky v časoch krízy. V tomto prípade prijatie potrebných zmien blokuje SaS.

Jej predseda Richar Sulík trvá na tom, že spolu so zmenami v dlhovej brzde sa do ústavy zavedie aj daňová brzda. Po jej prijatí bude zakázané zvyšovať dane. Presnejšie zvýšenie jednej sadzby bude musieť byť kompenzované znížením inej. Presadenie takejto zmeny ma potenciál prudko osekať výdavky štátu. Z pohľadu ľudí je menej bolestivé kombinovať zvyšovanie daní so znižovaním výdavkov.

Trom štátom hrozí kolaps verejných financií

Počas pandémie príliš nezodpovedne hospodárili len tri európske štáty. Lídrom je Slovensko, druhé miesto patrí bohatému Luxembursku a tretie Slovinsku. V prvej krajine je potrebné na dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu spraviť reformy v objeme 8,2 percenta HDP, druhej 7,0 percenta HDP a tretej 6,9 percenta HDP.

Bezprostrední slovenskí susedia sú na tom relatívne dobre. Diera v maďarskej štátnej kase predstavuje 4,4 percenta HDP, českej 4,1 percenta HDP a poľskej len 2,4 percenta HDP. Práve Varšava vsadila na otvorenie pracovného trhu lacnej pracovnej sile z Ukrajiny. Vďaka tomu bude mať aj v budúcnosti kto robiť na poľských dôchodcov. Výsledkom je na európske pomery viac ako dobrá udržateľnosť verejných financií.

Najlepšie hospodáriacou krajinou je Portugalsko. V tomto prípade môže miestna vláda minúť aj viac peňazí. Dlhodobá udržateľnosť je na hodnote mínus 4,2 percenta HDP. Lenže miestni politici majú obavy z vysokého dlhu, ktorý minulý rok skončil na hodnote 133,6 percenta HDP a preto razantne šetria.

Jednoznačne viac peňazí môžu míňať jedine estónske a lotyšské vlády. V prvom štáte je dlhodobá udržateľnosť na úrovni mínus 0,5 percenta HDP a druhom mínus 0,3 percenta HDP. Obidve krajiny majú aj nízky verejný dlh. Napriek tomu pracujú na jeho znížení a zodpovedné hospodárenie je pravdepodobne odrazom miestnej mentality.