Slovensko verzus svet: Euro nie je zárukou stabilných cien. Zdražovanie ničí Litvu a Estónsko

Voľný trh nie je vždy výhra. Väčšia konkurencia môže priniesť aj vyššie ceny. Osobnú skúsenosť s tým majú obyvatelia Litvy a Estónska. Práve v týchto dvoch pobaltských štátoch skončila inflácia v septembri na úrovni 6,4 percenta. Ide o najvyššie hodnoty v rámci celej Európskej únie.

Za prudkým zdražovaním stoja dva faktory. Rýchle zvyšovanie cien potravín a energií. „Účty takmer polovice domácností závisia od vývoja na svetových burzách. Kvôli tomu Estónske ceny rastú oveľa rýchlejšie ako vo väčšine štátov Európskej únie,“ uviedol analytik Estónskej centrálnej banky (Eesti Pank) Lauri Matsulevitš.

Inými slovami – môže za to liberalizácia. Malé firmy dokázali nakupovať na burzách energie oveľa lacnejšie ako firmy s dlhodobými kontraktmi. Vďaka tomu roky ponúkali o niečo nižšie ceny ako veľkí dodávatelia. Lenže situácia sa v posledných mesiacoch otočila. V súčasnosti majú lepšie ceny firmy s dlhodobými kontraktmi a prudko zdražujú dodávatelia závislí od vývoja na svetových burzách.

Závislosť od dovozu nie je výhra

Prostredníctvom inflácie sa meria len zvyšovanie cien vybraných tovarov a služieb. Tie sú sústredené v takzvanom spotrebnom koši. Kvôli nižším mzdám je v Estónsku kladený vyšší dôraz na potraviny. Ich zastúpenie v spotrebnom koši je až na úrovni 29 percent. Pre porovnanie – za celú eurozónu je podiel len na úrovni 22 percent. To je ďalší dôvod prudšieho zdražovania v Estónsku.

Litva zas trpí nedostatkom vlastných elektrární. Dovoz zo zahraničia pokrýva až 60 percent miestnej spotreby. Z tohto dôvodu sa štátu dosť zle regulujú ceny a mediálny priestor získavajú populisti. Tí napríklad navrhujú zastaviť prudké zdražovanie znárodnením čerpacích staníc a veľkých obchodných reťazcov. Mimochodom, vysoké zisky nadnárodných koncernov predávajúcich potraviny začínajú byť terčom kritiky aj zo strany slovenskej opozície.

Slovensko dobieha vysoké ceny susedov