V posledných piatich rokoch život bežného Slováka výrazne skomplikovala inflácia. Vláda však pomocou rastúcich sociálnych dávok väčšine populácie hmatateľne pomohla. Kým ľudia môžu byť spokojní, exponenciálne rastúce sociálne výdavky iba maskujú dlhodobý problém krajiny – neschopnosť reálne ekonomicky rásť.
HDP Slovenska síce slušne stúpa, no rastú aj ceny, dane a dlhy. Skutočná životná úroveň už roky stagnuje. Potvrdzuje to aj štatistika Eurostatu, podľa ktorej životná úroveň Slováka nielen osciluje okolo 70 percent úrovne priemerného Európana, ale dokonca aj mierne klesá.
Kým všetky ostatné východoeurópske krajiny dobiehajú priemer EÚ, Slovensko sa mu vzďaľuje. Ide o jedinú krajinu bývalého socialistického bloku, kde životná úroveň meraná cez HDP na obyvateľa pomocou parity kúpnej sily od roku 2012, kedy sa začala merať, klesla.
Stále sú dve krajiny vo východnom bloku, ktoré sú na tom horšie ako Slovensko – Bulharsko a Lotyšsko, no tie za posledné roky slušne dobiehajú európsky priemer. Slovensko je jediná východoeurópska krajina, ktorá sa mu vzďaľuje.
Nie sú to však iba tvrdé ekonomické dáta, ktoré pre Slovensko vyzerajú vysoko negatívne. Tento týždeň prišlo prominentné analytické médium U.S. News s deviatym rebríčkom Best Countries Index, ktorý meria takmer 90 štátov sveta na základe mäkkých dát.
Ide o 73 atribútov založených na prieskumoch individuálnych respondentov. Od kvality života po silu krajiny či otvorenosť podnikaniu merali 10 subindexov, podľa ktorých zoradili štáty do rebríčka na základe ich celkového skóre.
Medzi najlepšie krajiny patrí Švajčiarsko, Japonsko či Spojené štáty. Naopak, medzi najhoršie patrí Slovensko, ktoré sa umiestnilo na 70. mieste, čo je omnoho horšie ako jeho pozícia podľa HDP na obyvateľa. Za posledných päť rokov Slovensko kleslo z 52. miesta na 70.
Opäť platí, že v rebríčku východoeurópskych krajín skončilo na poslednom mieste. Naopak, najlepšie si vedie Poľsko, ktoré je na 37. mieste sveta. Za ním nasleduje Chorvátsko a Česko.
Aj keď Slovensko je pomerne silné v sociálnej oblasti, v ostatných kategóriách dramaticky zaostáva. V porovnaní so susedmi najmä v schopnosti „vlády vytvárať prosperitu pre občanov hľadaním vhodných priemyselných oblastí rozvoja v digitálnom veku“.
Rovnako výrazne zaostáva kvalita života, a schopnosť krajiny adaptovať sa na zmeny a prijímať moderné riešenia. Najväčším problémom Slovenska je však jej schopnosť generovať budúci rast. Hoci s týmto faktorom majú problém všetky východoeurópske štáty pre zlú demografiu, Slovensko je v tomto parametri druhou najhoršou krajinou zo všetkých.
„Na to, aby bol štát úspešný, potrebuje odolnosť a hybnú silu“. Slovensko nemá nič z toho. Pod ťarchou všetkých problémov by v iných krajinách zasadala vláda a mnoho ďalších inštitúcií a riešili by, ako zmeniť dlhodobo negatívnu trajektóriu. Na Slovensku je však momentálne hlavným problémom otázka, koho zdaniť tak, aby sa maximalizovali príjmy štátu. Štátu, ktorý dávno stratil svoju efektivitu.
