Slovensko sa spaľovniam nevyhne, firmy ich považujú za nevyhnutné

Zodpovedné nakladanie s odpadom nie je len o ochote podnikateľov, ale aj o možnostiach, ktoré im štát v tejto oblasti poskytuje. Tie však nie sú dostatočné, na čo dlhodobo poukazuje Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD). Podľa ich informácií krajine nebudú stačiť dokonca ani súčasné kapacity skládok.

Kapacity nestačia

Pri zachovaní množstva vyprodukovaného odpadu z roku 2021, teda viac ako dva a pol tony, budú skládky postačovať na tri roky, teda približne do konca roka 2026. A to za predpokladu, že sa nebudú rozširovať. Takýto scenár by bol posledným možným riešením, ktoré je až na poslednom mieste hierarchie odpadového hospodárstva.

Na skládky by mal totiž putovať odpad, ktorý nemožno recyklovať či inak materiálne alebo energeticky zhodnotiť. V týchto oblastiach však Slovensku chýbajú kapacity zariadení, ktoré by dokázali vyhovieť požiadavkám podnikateľov. „Na Slovensku máme dlhodobo problém s priemyselným odpadom,“ zdôraznila na TREND konferencii Green manažment 2023 členka APZD Michaela Hletková Ploszeková.

Zdroj: ROBO HUBAČ

Špecifikom priemyselného odpadu je najmä jeho nižšie materiálové zhodnotenie v porovnaní s inými druhmi odpadu, čo značnú časť tohto odpadu predurčuje na energetické zhodnotenie prostredníctvom na to určených zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO). Napríklad v prvom prípade možno opätovne využiť maximálne 50 až 60 percent odpadu. Zvyšných 40 percent skončí buď na skládke alebo v ZEVO. Súčasná kapacita týchto zariadení, ktorými Slovensko disponuje, však v roku 2035 nebude podľa APZD stačiť ani na komunálny odpad.

Nový prístup

Na výstavbu nových ZEVO nebola pritom zo strany bývalého ministerstva životného prostredia politická vôľa. „Slovensko sa snaží zbaviť nelichotivého prívlastku skládková veľmoc, ale nechce, aby sa stalo spaľovacou veľmocou,“ uviedlo ešte v máji tohto roka TRENDU jeho bývalé vedenie.