Európska komisia (EK) v stredu zverejnila zoznam krajín, s ktorými otvára procedúru nadmerného deficitu. Nebolo prekvapením, že medzi sedem krajín patrilo aj Slovensko, ktoré má najvyšší deficit verejných financií v eurozóne. Tento rok by mal podľa očakávaní EK dosiahnuť takmer šesť percent HDP a v budúcom roku len mierne klesnúť.

Ministerstvo financií viní predošlú vládu, hoci rozpočet na tento rok zostavila už nová vláda. Minister Ladislav Kamenický sľubuje, že v roku 2027 sa deficit verejných financií dostane pod tri percentá HDP, čím krajina splní podmienky Paktu stability a rastu. Klesať má každý rok o percento HDP.

Krajiny, ktoré podmienku deficitu nespĺňajú, čelia procedúre nadmerného deficitu (z anglického Exessive Deficit Procedure alebo EDP). Teoreticky im EK môže uložiť vysoké pokuty. V praxi sa však nikdy nestalo, že by pokuta padla, hoci pravidlá platia od roku 1997. Najbližšie k nej je Rumunsko, ktoré sa do EDP dostalo už v roku 2020.

Prvým krokom pri EDP bude povinnosť štátu do 20. septembra predstaviť dôveryhodný strednodobý plán na zníženie deficitu v priebehu nasledujúcich štyroch rokov. V novembri Komisia plán zhodnotí a s krajinou si dohodne cestu na jeho dosiahnutie. Po obnovení Paktu stability a rastu v apríli, keď bol pre pandémiu na niekoľko rokov pozastavený, sú jeho podmienky pomerne vlažné. Domáca vláda môže napríklad požiadať o odklad fiškálneho plánu na sedem rokov. Šanca na rýchlu konsolidáciu verejných financií ostáva nízka.

Skutočným problémom však nie sú krátkodobé riziká. „Výzvy v oblasti fiškálnej udržateľnosti sú vo všetkých členských štátoch EÚ z krátkodobého hľadiska nízke, zatiaľ čo v strednodobom a dlhodobom horizonte sú v niekoľkých krajinách zvýšené v dôsledku predpokladaného vysokého a/alebo zvyšujúceho sa pomeru dlhu,“ uviedla Komisia.

Strednodobý horizont je veľkým problémom aj Slovenska. Napriek tomu, že verejný dlh krajiny je stále pod požadovanými 60 percentami HDP, už v roku 2025 sa k nemu priblíži. A o dekádu, v roku 2034, presiahne úroveň 100 percent HDP, odhaduje Komisia. „Slovensko čelí zraniteľnostiam súvisiacim s nákladovou konkurencieschopnosťou, vonkajšou rovnováhou, trhom s bývaním a zadlženosťou domácností, na čo domáca politika nereagovala,“ vysvetľuje EK.

Kým pozornosť médií sa v stredu sústredila na správu Komisie o EDP, dôležitejšie informácie o perspektívach krajín eurozóny priniesla Európska centrálna banka (ECB) v reporte „Dlhodobé výzvy fiškálnej politiky v eurozóne“. Cieľom správy bolo zhodnotiť udržateľnosť verejných financií krajín platiacich eurom. V nej vyšlo Slovensko na poslednom mieste.

ECB sa pozrela na udržateľnosť verejných financií na základe viacerých kritérií. Prvou boli náklady na starnúcu spoločnosť. Kým v priemere bude zlá demografia stáť štáty eurozóny podľa základného scenára 1,4 percenta HDP, je šesť krajín, kde dlhodobé náklady budú viac ako tri percentá HDP. Ide najmä o východoeurópske štáty, medzi ktoré patrí aj Slovensko. Aby sa tieto štáty vyrovnali s prichádzajúcimi nákladmi na starnutie, je potrebné, aby od tohto roka až do roku 2070 začali šetriť tri percentá HDP ročne.

Ďalším kritériom, ktoré ECB brala do úvahy, je koniec „mierovej dividendy“. Ruská agresia si vyžaduje zvýšené náklady na obranu, ktoré sa v Únii zvýšia minimálne o pol percenta HDP. Nemalé náklady súvisia aj s klimatickou transformáciou, ktoré len v nasledujúcej dekáde zvýšia deficit verejných financií o 0,4 percenta HDP. Náklady na digitalizáciu, ktoré tiež budú hrať významnú rolu, ECB nedokázala explicitne vyjadriť.

Celkovo hrozí verejným financiám útok z mnohých strán, najmä pre krajiny, ktorých dlhy už teraz presahujú 100 percent HDP. Tie budú musieť znižovať výdavky, aby dokázali dlhy postupne redukovať. Napriek tomu, že Slovensko v tejto pozícii nie je, posledné vlády sľúbili také výrazné sociálne programy, že ich naplnenie bude vyžadovať buď rast dlhu, alebo významné škrty inde.

Slovensko bude musieť vyvinúť najväčšie úsilie zo všetkých krajín eurozóny, len aby si dokázalo udržať úroveň dlhu na hodnote z roku 2023. Zároveň patrí medzi krajiny s najväčšou demografickou medzerou a tak aj najvyššími budúcimi výdavkami na dôchodky.

ECB vyčísľuje, že ak sa majú naplniť všetky budúce fiškálne potreby a zároveň sa má dlh krajiny udržať v kritériách Paktu stability a rastu, Slovensko musí začať okamžite šetriť nepredstaviteľné peniaze. Ide o takmer desať percent HDP, čo je aktuálne viac ako 10 miliárd eur ročne. Je to najviac z celej eurozóny.

Len pre porovnanie, celkový rozpočet verejnej správy Slovenska sa aktuálne pohybuje na úrovni okolo 60 miliárd eur. Znamenalo by to znížiť ho jednorazovo a permanentne na zhruba 50 miliárd eur, čo je o 17 percent. Išlo by o osekanie sociálnych výdavkov o polovicu alebo prepustenie polovice zamestnancov verejnej správy a zníženie jej spotreby tiež na polovicu.

Šance na takéto úspory sú prakticky nulové, preto bude Slovensko pokračovať na neudržateľnej fiškálnej ceste. Čím dlhšie po nej pôjde, tým rýchlejšie bude rásť riziko, že nebude schopné reagovať nielen na budúce predpovedateľné, ale ani neočakávané výzvy. Za uplynulých 15 rokov ich prišlo hneď niekoľko: globálna finančná kríza, európska dlhová kríza, covid, energetická kríza a vojenský konflikt. Šanca, že počas najbližších 50 rokov už žiadna nebude, je minimálna. Aj menšie úspory však majú zmysel, hoci obrat neprinesú.