V domácom hospodárstve sa počas predchádzajúcich dvoch rokov odohrala pozitívna zmena. Európska komisia zlepšila hodnotenie slovenskej vedy a výskumu. Krajina sa posunula z kategórie vznikajúcich inovátorov do skupiny miernych inovátorov. Dôvodom je prekonanie hranice sedemdesiatich bodov v Európskom rebríčku inovácií (European Innovation Scoreboard).
Slovensko už nie je členom klubu najmenej inovatívnych ekonomík Európskej únie. V ňom sa aktuálne nachádzajú len Rumunsko, Bulharsko a Lotyšsko. Napriek posunu do vyššej kategórie je Slovensko stále štvrté od konca a za všetkými okolitými krajinami zaostáva.
Inovácie v domácej ekonomike ťahajú najmä súkromné podniky. Firmy pôsobiace v priemysle dokážu v posledných rokoch s menším počtom ľudí vyrobiť viac tovarov a služieb. Pomáha im pritom schopnosť ľudí relatívne rýchlo zvládnuť prácu s novými technológiami. Posledné roky sa zlepšila aj spolupráca s miestnymi univerzitami. Za úspešné projekty možno označiť Vedecko-technologický park Žilina alebo Košice IT Valley.
V Žiline môžu súkromné firmy s mladými vysokoškolákmi spolupracovať na vývoji inteligentných dopravných alebo výrobných systémov. Prípadne môžu naskočiť na celosvetový trend znižovania nákladov vývojom nových materiálov. V Košiciach vďaka eurofondom pomáhali firmám zvýšiť inovačné kapacity.
Slovensko je krajinou malých a stredne veľkých podnikov, na ktoré nadnárodné koncerny často delegujú časť vývoja. Nové zákazky môžu získať napríklad navrhnutím pokročilých automobilových senzorov na meranie tlaku v pneumatikách, prípadne vývojom vlastných produktov a prienikom na svetové trhy.
Pri medziročnom porovnaní podniky posunulo dopredu aj zlepšenie spolupráce. Na rozdiel od minulosti je bežnejšie, že pri vývoji spoja sily viaceré spoločnosti a následne sa podelia o dosiahnutý profit. Tieto procesy Európsky rebríček inovácií monitoruje v kategórii prepojenia. „Patria sem inovatívne malé a stredné podniky, vedecké publikácie na verejno-súkromnej báze a mobilita práce vo vede a technike,“ približuje Inštitút pre stratégie a analýzy. Počet získaných bodov v tejto kategórii medziročne stúpol zo 65,8 na 74,9.
Firmy pri vyvíjaní nových produktov najviac brzdí nedostatok odborníkov. Práve v oblasti ľudských zdrojov nastal medziročne najväčší pokles v indexe z 91,1 na 81,5 bodu. „Táto oblasť sleduje počet nových doktorandských študentov, populáciu s ukončeným štúdiom tretieho stupňa a populáciu zapojenú do celoživotného vzdelávania,“ vysvetľuje Inštitút pre stratégie a analýzy. Domáce firmy tak narážajú na vážny problém, že na spracovanie úloh v oblasti vedy a výskumu nemajú dosť kvalifikovaných pracovníkov.
Môže za to najmä jeden nepríjemný fenomén. Mladí ľudia vo veľkom študujú v susednej Českej republike a po získaní vysokoškolského vzdelania tam ostávajú pracovať. Aj vďaka tomu je západný sused Slovenska najvyššie postavenou krajinou v Európskom rebríčku inovácií v rámci Vyšehradskej štvorky a dokonca predbehol aj Taliansko. Česko s počtom bodov 98,7 obsadilo pätnáste miesto, Slovensko je so ziskom 71,6 bodu až dvadsiate štvrté.
Podobne ako Slovensko má problém s nedostatkom pracovnej sily aj Nemecko. Najväčšej európskej ekonomike patrí deviata pozícia.. Berlín sa v tomto roku pokúsil nájsť riešenie zavedením „karty príležitostí“. Po jej získaní môže zahraničný odborník na rok pricestovať do krajiny a hľadať si zamestnanie. Vo svojej domovskej ekonomike musí mať platnú pracovnú zmluvu a absolvovať komplikovaný proces uznania dosiahnutého vzdelania.
- Európsky rebríček inovácií
- Už sedem rokov hodnotí vedu a výskum. Vďaka zohľadneniu 32 rôznych kritérií zachytáva široké spektrum aktivít a faktorov súvisiacich s inováciami. Aktuálny vývoj v danej krajine porovnáva s priemerom všetkých 27 členských krajín Európskej únie z roku 2017.
Ďalšie dôležité správy
