Slovensko odoláva zvereneckým fondom, správa majetku rodinných firiem je obmedzená

Legislatívne je inštitút zvereneckých fondov v ČR zakotvený od roku 2014 a odvtedy je na vzostupe.

Dnes ich je v Česku okolo šesťtisíc a ich počet stúpa. Výrazne k tomu prispela aj covidová kríza. Vtedy sa začali Česi viac zaujímať o to, ako sa bude ďalej nakladať s ich majetkom.

Na Slovensku možnosť zvereneckých fondov nie je zákonne upravená. Aj preto viaceré slovenské firmy využívajú možnosti, ktoré v tomto smere ponúka český právny poriadok.

Pokusy o zmeny

Snahy o zavedenie podobnej správy majetku do slovenskej legislatívy prišli v podobe novely zákona o nadáciách. Novela mala zaviesť inštitút súkromnej nadácie ako nástroja na efektívnu správu majetku. Legislatíva mala byť akýmsi medzikrokom v rámci správy majetku či dedenia.

Rezort spravodlivosti novelu predkladal pod vedením vtedajšieho ministra Viliama Karasa. Ministerstvo sa vtedy rozhodlo neísť anglo-americkou cestou - systémom zvereneckých fondov.

Legislatíva na Slovensku by tak následne rozlišovala medzi dvoma typmi nadácií – takou, ktorá vznikla na verejnoprospešné účely, a súkromnou nadáciou. Malo ísť o významnú zmenu a ak by navrhovaný zákon prešiel, mal byť účinný od januára 2024. K tomu však nakoniec nedošlo.

„Pod tlakom tretieho sektora a niektorých médií sa vtedajší premiér rozhodol zákon neposúvať do NR SR ako vládny návrh, čim ho odsúdil na neúspech. Je to jeden z príkladov, ako sa dá krajine poškodiť prvoplánovo, bez toho, aby sa na vec pozrelo vecne, racionálne a s odstupom,“ uviedol V. Karas na jarnej TREND konferencii Rodinné firmy.

Dodal, že zákon je dnes pripravený a ak by ho ktokoľvek vybral zo zásuvky, mohol by ísť ďalej, keďže prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním.

Pri návrhu novely sa Slováci inšpirovali aj niektorými legislatívnymi úpravami v Česku. Porovnanie slovenskej a českej právnej úpravy v otázke správy majetku rezonuje ďalej.

Ako funguje zverenecký fond