Ekologická doprava patrí medzi priority Európskej únie. Vlaky v kombinácii s vysokou rýchlosťou môžu predstavovať výhodnú alternatívu k jazde autom po diaľnici. Najmä na dlhších trasách dokážu čas strávený v dopravnom prostriedku skrátiť aj viac ako na polovicu.
V rámci EÚ sa komerčné vysokorýchlostné vlaky výrazne líšia v dosahovaných rýchlostiach, čo priamo odráža stav infraštruktúry. Vo Francúzsku dosahujú vlaky TGV na špecializovaných tratiach rýchlosť až 320 km/h, zatiaľ čo španielske AVE bežne premávajú rýchlosťou do 310 km/h. Nemecké vlaky ICE operujú s rýchlosťou okolo 300 km/h a talianske značky Frecciarossa, Frecciargento či Italo využívajú trate s limitom približne 300 km/h.
Belgicko nemá samostatnú sieť vysokorýchlostných tratí, no je súčasťou medzinárodných spojení Thalys a Eurostar, ktoré na vybraných úsekoch dosahujú 300 km/h. Domáce belgické spoje sú však pomalšie. V Holandsku existuje služba Intercity Direct, ktorá na trase HSL-Zuid dosahuje 200 km/h, pričom medzinárodné linky premávajú rýchlosťou do 300 km/h.
Vysoká cena
Cena výstavby jedného kilometra vysokorýchlostnej trate sa pohybuje od desať do 70 miliónov eur v závislosti od terénu, hustoty osídlenia, potreby inžinierskych riešení, ako sú tunely či mosty, a ďalších faktorov. Napríklad vo Francúzsku, kde má železničná sieť TGV dlhú tradíciu, sa náklady pohybujú medzi pätnásť až 30 miliónmi eur na kilometer. V komplikovanejších podmienkach môžu byť podstatne vyššie.
Európsky štatistický úrad (Eurostat) porovnal tempo budovania vysokorýchlostných železníc od roku 2013 do roku 2023. S nárastom o 66 percent na 3 190 kilometrov je lídrom Španielsko. S prírastkom o 35 percent na 2 748 kilometrov je na druhom mieste Francúzsko. Tretie Nemecko zaznamenalo nárast o 32 percent na 1 163 kilometrov. Pätnásťpercentný nárast na 1 097 kilometrov zaznamenalo Taliansko.
Práve pre vysoké ceny sa vysokorýchlostná železnica buduje len v najväčších európskych ekonomikách. Pár menších a bohatých štátov ju postavilo v rámci medzinárodných prepojení. Po ich dokončení krajiny nemajú ambíciu budovať ďalšie rýchle spojenia.
Belgicko svoju sieť za posledných desať rokov vôbec nerozšírilo a stále je v krajine len 211 kilometrov. Rovnako je na tom Holandsko s 90 kilometrami. Dánsko v roku 2019 slávnostne otvorilo prvých 57 kilometrov vysokorýchlostnej železnice a odvtedy výstavba stagnuje.
Zaujímavosťou je, že ani bohaté štáty ako Švajčiarsko a Rakúsko vysokorýchlostné trate nebudujú – maximálna rýchlosť vlakov v týchto krajinách je 250 km/h.
Najviac 160 km za hodinu
Slovensko má železničnú sieť s priemernou hustotou 74,6 metra na kilometer štvorcový, no väčšina tratí je zastaraná a vlaky jazdia pomaly. Na najrýchlejšej trase medzi Bratislavou a Košicami dosahujú súpravy počas jazdy do Žiliny maximálnu rýchlosť 160 km/h. Ide pritom o modernizovaný úsek s novými tunelmi a mostami. V Českej republike rekonštrukcie tratí umožnili zvýšiť rýchlosť aspoň na 250 km/h.
Západný sused vo veľkom investuje do modernizácie železničnej prepravy. Na Slovensku je stav zlý najmä na menej využívaných úsekoch a prišlo už aj k vykoľajeniu vlakov. Železnice situáciu riešia obmedzením rýchlosti na niektorých miestach až na 10 km/h. Pri takejto infraštruktúre väčšina Slovákov uprednostňuje jazdu autom. Vďaka bezplatnému cestovnému sú vlaky populárne najmä medzi študentami a dôchodcami.
Vzhľadom na problémy s verejnými financiami sa o výstavbe vysokorýchlostnej železnice na Slovensku ani neuvažuje. Politicky deklarovanou prioritou je výstavba diaľnic.
Ďalšie dôležité správy
