Slovensko môže byť energeticky sebestačnou krajinou s nulovými emisiami

Slovensko patrí medzi krajiny s obmedzenými prírodnými zdrojmi na výrobu elektriny. Všetky vhodné vodné toky sú už prakticky plne využité. Nemáme čierne uhlie, ropu, limitované množstvo plynu. Naše hnedé uhlie je nekvalitné, je veľmi hlboko, preto je drahé.

Máme drevo v lesoch, no to by sme si mali chrániť a nie spaľovať na výrobu elektriny. Geotermálna energia je určite zaujímavá a perspektívna možnosť, no iba vo vybraných lokalitách. Preto v súčasnosti dovážame viac ako 90 percent primárnych energetických zdrojov. Cesta jadrovej energetiky bola a je logickým riešením.

Jej výhodou je spoľahlivosť, predvídateľnosť, nízke emisie CO2 a nízke nároky na záber pôdy. Vďaka tomu dokážeme v Slovenských elektrárňach vyrobiť až 95 percent elektriny bez emisií, pričom tento podiel postupne zvyšujeme. Vďaka tomu Financial Times zaradil Slovensko do rebríčka Europe's Climate Leaders 2021, ako jedinú spoločnosť zo strednej a východnej Európy.

Navyše po spustení 3. a 4. bloku Mochoviec a ukončení výroby z domáceho hnedého uhlia v Elektrárňach Nováky má SR šancu dostať sa s emisiami prakticky na nulu, zároveň sa stane sebestačné v zásobovaní elektrinou a významne sa zvýši spoľahlivosť prenosovej sústavy.

V rozhovore sa dočítate:

• kedy bude Slovensko energeticky sebestačné
• akú životnosť majú naše jadrové elektrárne
• aký vplyv má na ich prevádzku súčasný rast ceny uránu
• kedy nás prestanú zaujímať ceny emisných povoleniek pri výrobe energie
• kto rýchlejšie znižuje emisie - Slovensko alebo Nemecko?

Jadrová energetika sa na Slovensku (JE) nezačala najšťastnejšie. Jadrová elektráreň A1 v Jaslovských Bohuniciach musela byť odstavená už po piatich rokoch činnosti v roku 1977. V čom sú v súčasnosti fungujúce elektrárne v Bohuniciach a Mochovciach odlišné?

Elektráreň A1 bola experimentálna, tak ako väčšina jadrových elektrární v tom čase.Týmto smerom sa Slovensko ďalej neuberalo, ale osvojilo si technológiu tlakovodných reaktorov, ktorú využíva viac ako polovica všetkých reaktorov na svete. Použitá technológia je veľmi bezpečná, vysoko spoľahlivá a efektívna.

Ako hodnotíte ich spoľahlivosť?

Naše bloky patria medzi najspoľahlivejšie tlakovodné reaktory na svete. O bezpečnosti a spoľahlivosti jadrových blokov hovoria dáta, napríklad dlhodobo vysoké hodnotenie v Indexe výkonnosti Svetového združenia prevádzkovateľov jadrových elektrární, a potvrdzujú to aj medzinárodné kontrolné misie.

Podľa expertov je na jadrových elektrárňach najdrahšia práve výstavba, následná prevádzka je potom relatívne lacná v porovnaní s inými zdrojmi energie, hlavne uhlím, či zemným plynom. Platí to stále aj dnes, keď ceny uránu prudko vzrástli?

Platí to stále. Urán je len zlomkom celkových prevádzkových nákladov jadrových elektrární, čo je ich veľkou výhodou. Rast cien uránu má len veľmi malý vplyv na ekonomiku výroby, na rozdiel od rastu cien plynu, uhlia a emisných povoleniek, ktoré majú obrovský vplyv na cenu výroby v tepelných elektrárňach. Práve tento aspekt má kľúčový vplyv na súčasný rast cien elektriny a tepla na trhoch.

Ako ste povedali, jadrová elektráreň potrebuje vysoké náklady na výstavbu, ale relatívne nízke na prevádzku. Navyše, na rozdiel od solárnych, či veterných elektrárni, ktorých životnosť je 20 až 25 rokov, v prípade jadrových elektrární je životnosť 60 až 80 rokov, keďže takmer všetky komponenty vieme postupne meniť za nové.

Na koľko máme v súčasnosti paliva pre naše AE?

Paliva máme dostatok v sklade čerstvého paliva a nakupujeme ho podľa potrieb pre jednotlivé palivové kampane. Elektráreň je potrebné raz za rok odstaviť a približne pätinu paliva vymeniť. Takto dokáže fungovať bez prestávky na plný výkon ďalší rok. Práve preto je jadro najspoľahlivejším zdrojom elektrickej energie.

Sú dokonca iné typy jadrových elektrární, kde sa palivo dá meniť aj počas prevádzky bloku a nie je potrebné zdroj odstaviť. Rekord drží elektráreň Darlington v kanadskom Ontáriu, ktorá išli bez odstávky 3 roky a 10 dní.

Naše jadrové elektrárne idú v priemere na 91 percent plného výkonu. Pre porovnanie, pri solárnych elektrárňach je to 10 percent a pri veterných nad 20 percent.

Kým viaceré zdroje energie, kde pri výrobe energie prebieha proces spaľovania, vznikajú emisie, pri jadrovej energii sú emisie nulové. Výzvou je však likvidácia jadrového odpadu. Ako to rieši Slovensko?

Vyhorené jadrové palivo má v sebe stále 95 percent energie nevyužitej. Zo strategického pohľadu je preto správne mať tento potenciálny zdroj energie uložený v dočasnom úložisku. Toto vyhorené palivo sa za určitých podmienok bude dať prepracovať a opätovne využiť ako zdroj pre nové typy reaktorov, napr. rýchle množivé reaktory.

Zdroj: Mano Strauch

Skupina krajín v EÚ na čele s Francúzskom, kam patrí aj Slovensko, žiada Európsku komisiu, aby jadrovú energiu zaradila medzi zelené a udržateľné zdroje energie. Argumentuje hlavne stabilitou jadrovej energie, závislosťou EÚ na dovoze zemného plynu a zatiaľ nedostatočnom výkone alternatívnych zdrojov energie. Iná skupina krajín, na čele s Nemeckom je proti, argumentuje hlavne historickými haváriami v Černobyle a Fukušime. Vzhľadom na súčasné dianie na trhu s energiami, aký vývoj v tomto spore očakávate? Je vôbec možné odstaviť uhlie, jadro a ešte znížiť emisie podľa plánu EÚ?

S ohľadom na rôzne podmienky v rôznych krajinách v Európe nie je možné dosiahnuť klimatické ciele bez vyváženého energetického mixu, v ktorom bude mať silné zastúpenie jadrová energia.

Nemecko vypustí do ovzdušia najviac emisií v Európe. Uhlíková stopa Nemecka na vyrobenú kilowatthodinu je trojnásobná oproti uhlíkovej stope výroby na Slovensku. Slovensko od roku 1990 znížilo svoju uhlíkovú stopu pri výrobe elektriny štvornásobne, Nemecko iba dvojnásobne.

Veľmi kvitujem, že Európska komisia dala pred časom úlohu renomovaným vedcom zo Spoločného výskumného centra EU (Joint Research Centre), aby nezávisle a vedecky zhodnotili vplyvy jadrovej energetiky na životné prostredie. Táto komplexná vedecká správa jednoznačne skonštatovala, že „jadrovú energiu je po každej stránke možné považovať za udržateľnú, a teda neexistuje dôvod pre odlišné zaobchádzanie s jadrovou energiou z pohľadu taxonómie“.

Emisie pri výrobe elektrickej energie: Nemecko vs. Slovensko

Nemecko vypustí do ovzdušia najviac emisií v Európe. Uhlíková stopa Nemecka na vyrobenú kilowatthodinu je trojnásobná oproti uhlíkovej stope výroby na Slovensku. Slovensko od roku 1990 znížilo svoju uhlíkovú stopu pri výrobe elektriny štvornásobne, Nemecko iba dvojnásobne.

Aký je ďalší plán rozvoja AE na Slovensku? V roku 2009 sa zvažovala výstavba jadrového reaktora generácie III+ v Bohuniciach, projekt získal od životného prostredia zelenú, ale bol pozastavený pre nízke ceny elektrickej energie. Dnes je ale situácia odlišná. Aké sú ďalšie možnosti využitia AE na Slovensku? Hovorí sa o možnosti výroby vodíka, niektoré mestá, napríklad napr. Trnava, sú vykurované aj teplom z AE.

Z nášho pohľadu je dôležité sústrediť sa na uvedenie 3. a 4. bloku AE Mochovce do prevádzky, pretože každý z týchto dvoch blokov bude schopný pokryť až 13 percent dopytu v našej krajine. Okrem toho kontinuálne pracujeme na tzv. dlhodobej prevádzke elektrární, pretože už dnes hovoríme o prevádzkovaní jadrového zdroja minimálne po dobu 60 rokov.

Bude preto dôležité, aby jadrové zdroje a financovanie ich modernizácie bolo na energetickom trhu rovnoprávne s ostatnými udržateľnými zdrojmi výroby energie. Aj pre Slovensko bude preto kľúčová taxonómia udržateľných financií EÚ – balík predpisov, ktorými sa v budúcnosti bude riadiť investovanie do činností, o ktorých Európska únia hovorí, že sú šetrné k životnému prostrediu.

Kto je Miroslav Tokár

Miroslav Tokár je absolventom Slovenskej vysokej školy technickej, špecializácia výrobná technika. Profesionálne pôsobenie začal v JE Mochovce v roku 1995 ako technik výroby a od roku 1997 prešiel postupne pozíciami operátor sekundárneho okruhu, operátor primárneho okruhu, vedúci reaktorového bloku, zmenový inžinier. Od 2016 viedol JE Mochovce ako riaditeľ, v 2019 sa stal riaditeľom úseku jadrových elektrární v Slovenských elektrárňach.