Slovensko už dobehlo Európsku úniu – minimálne v cenách potravín. Ešte viac ako na potraviny však Slováci míňajú na bývanie. Obe kategórie majú v spotrebiteľskom košíku jednu z najväčších váh spomedzi európskych krajín, čo nepriamo poukazuje na ich nízku životnú úroveň.
Podľa údajov Eurostatu sú Slováci národom s najnižším čistým majetkom a najnižšími mzdami v prepočte na paritu kúpnej sily v celej Európskej únii. Hoci eurové platy sú vyššie ako v Rumunsku či Bulharsku, ceny sú ešte vyššie. Slovák čelí cenám potravín na úrovni 106 percent európskeho priemeru, zatiaľ čo Rumun len na úrovni 73 percent.
Rovnaká situácia je pri bývaní. Ceny realít na Slovensku dosahujú 85 percent európskeho priemeru, v Rumunsku iba 48 percent. V susednom Poľsku, kde sú hrubé mzdy takmer rovnaké ako na Slovensku, sú ceny nehnuteľností na úrovni 43 percent európskeho priemeru.
Problém Slovenska nie sú len ceny nehnuteľností porovnateľné s omnoho bohatšími krajinami, ako sú Česko, Slovinsko a Estónsko. Je to najmä rast týchto cien. Krajina sa totiž stala rekordérom v dobiehaní Západu aj v cenách nehnuteľností.
Kým pred desiatimi rokmi boli ceny realít na Slovensku na úrovni 52 percent európskeho priemeru, teraz sú vyššie o 33 percentuálnych bodov. Iba jedna krajina zažila vyšší rast cien nehnuteľností.
Írsko zaznamenalo špecifické obdobie, keď po brexite množstvo prisťahovalcov z východnej Európy našlo útočisko v Dubline. Okolo milióna prisťahovalcov zvýšilo domácu populáciu na päť miliónov a ich dopyt po bývaní zdvihol ceny až na 200 percent európskeho priemeru.
Slovensku sa však nič podobné nestalo a domáce ceny nehnuteľností rástli z iných dôvodov. Prvým je dobiehanie východného bloku priemeru Únie. Za poslednú dekádu sa ceny vo východnej časti Európy priblížili Západu o 15 percentuálnych bodov, z 51 percent na 66 percent priemeru.
Reálne platy rástli na východe omnoho rýchlejšie, takže si domácnosti mohli dovoliť viac. Pozostatkom socializmu bol nedostatok bytov, a preto ľudia prirodzene dobiehali životnú úroveň na západe nákupom nehnuteľností. Tie sa však zďaleka nestavali tak rýchlo, ako rástol dopyt.
Krajiny západnej Európy si týmto procesom prešli už pred dekádami. Dostupnosť lacných úverov, ktorá prišla so vstupom do Európskej únie, priniesla vo východnej časti bloku úverový boom, najmä na Slovensku. Od roku 2008 sa dlh slovenských domácností zvýšil o 26 percentuálnych bodov HDP, čo je najviac zo všetkých krajín Európskej únie. Slováci tak maskovali nízky rast životnej úrovne nárastom dlhu.
Takmer celý nový dlh smeroval do hypoték, čím sa dramaticky zvýšil dopyt po nehnuteľnostiach. Ani to však nestačilo – Slováci stále nemajú dostatok bytov a domov. Ide o národ s najnižším počtom izieb na osobu v celej Európskej únii.
Namiesto toho, aby štát podporil výstavbu domov a bytov znížením DPH, ju zvýšil. Následkom bude stagflácia nehnuteľností, keď ceny vo väčších mestách budú z dôvodu urbanizácie obyvateľstva rásť, no ponuka bude stagnovať.
